Ceny tabaku a inflácia

Spotrebiteľské ceny v poslednom mesiaci minulého roka vzrástli v porovnaní s novembrom 2002 o 0,7 %, čo predstavuje medziročný nárast (porovnanie s decembrom 2001) o 3,4 %, čo je viac, ako boli predikcie analytikov slovenských bánk. Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša trh očakával infláciu na úrovni 3,1 %.

Nie sme najlepší

Priemerná inflácia za celý rok tak dosiahla úroveň 3,3 %, čo sa podľa Michala Džačovského, analytika Poštovej banky, dá vyjadriť, že v roku 2002 v priemere ceny vzrástli o 3,3 % oproti roku 2001. Menový program Národnej banky Slovenka pritom počítal s priemernou infláciou v rozpätí od 4,1 do 4,9 %. „Hoci priemerná inflácia na Slovensku je najnižšia od roku 1990, v rámci regiónu transformujúcich sa krajín nás predstihla Litva (0,3 %), Česká republika (1,8 %), Lotyšsko (1,9 %), Poľsko (očakávania 2,0 %) a Chorvátsko (2,2 %),“ napísal vo svojom komentári analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.

Infláciu v decembri potiahli smerom hore dve položky. Prvou bol nárast v povinnom zmluvnom poistení (oproti novembru až o 49,8 %) a druhou bol vzostup cien tabaku (6 %), čo súviselo s jeho zdražením v roku 2003. Podľa M. Džačovského rast cien povinného zmluvného poistenia bol taký veľký, že ovplyvnil našu peňaženku tak výrazne ako vzostup cien celého spotrebného koša (všetky tovary a služby, pomocou ktorých sa meria inflácia) v septembri 2002. Rast cien tabaku bol tvorený iba vzostupom cenovej hladiny cigariet. Hlavnou príčinou rastu bolo predzásobenie, a tým aj vysoký dopyt po tomto tovare, ktorý vyhnal cenu prudko hore. Nárast bol taký významný, že keby ostatné položky spotrebného koša nevykázali žiadny vzostup, tak celková cenová hladina len pod vplyvom tabaku by stúpla o 0,2 %.

Prekvapením pre analytikov boli pomerne stabilné decembrové ceny potravín, ktoré, ako uvádza V. Pätoprstý, „po minulé roky využívali cenovo menej elastický vianočný dopyt a na konci roka rapídnejšie narástli“. Celkovo však na sklonku roku 2002 nemali na infláciu žiadny efekt.

Sadzby zatiaľ nezmení

Podľa názorov analytikov NBS ešte nepristúpi k zmene úrokových sadzieb, ale počká si na výsledok decembrového zahraničného obchodu, ktorý bude zverejnený na konci februára, a na ďalší vývoj slovenskej koruny. „Pretože sa centrálna banka pozerá, bohužiaľ, skôr do minulosti, môže zmeniť postoj k výmennému kurzu koncom februára,“ uviedol vo svojom komentári analytik ING Bank Ján Tóth.

Podľa J. Tótha by NBS mohla zmeniť pohľad na kurz už teraz, pretože silnejší kurz by mohol zabrzdiť ťažšie odhadnuteľné sekundárne vplyvy na cenovú dereguláciu a takisto sa nezdá, že by mal výrazne negatívny vplyv na slovenský export. Rast priemyselnej výroby totiž v decembri zaznamenal solídny výsledok (10,2 %), pričom veľmi dobré výsledky dosiahol práve v exportne zameraných odvetviach. A to všetko napriek silnejúcej korune.

Marcel Laznia