Japonské dvorenie Ďalekému východu

Ropné zásoby na Sibíri v Rusku sú veľkým lákadlom pre Japoncov

Minulotýždňové stretnutie medzi japonským premiérom Džuničirom Koizumim a jeho moskovským hostiteľom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom, sa nieslo v tieni najnovšieho vývoja v severokórejskej kríze, avšak počas vzájomných rokovaní sa našiel čas aj na otázky rusko-japonských vzťahov. Tie sú nemenej dôležité ako akútny spor na Kórejskom polostrove. Koizumiho turné po Ruskej federácii trvalo síce iba tri dni, jeho výsledky by však mohli byť citeľné aj o tridsať rokov. Ak sa nakoniec zrealizuje všetko to, po čom japonská strana túži. A to je normalizácia bilaterálnych vzťahov s Moskvou, čo implicitne zahŕňa vyriešenie sporu o štyri Kurilské ostrovy a najmä prístup Japonska k energetickým zdrojom na bohatom ruskom Ďalekom východe.

V tomto smere majú záujem spolupracovať obe strany. Rusko je smädné po silných investíciách na Ďalekom východe, ktoré by mali ekonomicky rozhýbať tamojšie „zabudnuté“ regióny a Japonsko je zasa povestne závislé od dovozu surovín a energie. Na začiatok všetkého japonský premiér v Moskve oznámil, že jeho krajina bude podporovať členstvo Ruska vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), o ktoré sa Rusi už dlhí čas snažia. Tokio je ochotné ponúknuť Moskve potrebné know-how. Benevolencia Tokia nie je, pravdaže, zadarmo. Japonci očakávajú, že v spore o Kurilské ostrovy nastane badateľný pokrok, čo umožní konečne podpísať Dohodu o mieri medzi oboma krajinami. Tá zasa vytvorí potrebnú atmosféru istoty pre podnikateľské zámery a plány investorov. A tie nie sú vôbec malé.

Ruský Ďaleký východ je bohatý na ropu a prírodný plyn. Aj v blízkosti ostrova Sachalin, ktorý severne susedí s ostrovným cisárstvom. Japonská vláda sa ináč vôbec netají energetickými ambíciami v Rusku. Japonci by chceli vo veľkom kupovať ruskú ropu. Sú ochotní finančne sa podieľať na plánovanej výstavbe ropovodu medzi východnou Sibírou a prístavom Nachodka. Okrem toho Japonci už skúmajú aj projekty na dopravu ropy a zemného plynu medzi sibírskymi náleziskami a Sachalinom. Prečo toľká snaha? Dôvod je jednoduchý. Hociktorý z projektov ropovodu by znížil japonskú energetickú závislosť od nestabilného regiónu Blízkeho východu (kde svoje záujmy presadzujú hlavne USA) - len v novembri 2002 Japonci doviezli 4,3 milióna barelov blízkovýchodnej ropy. A pritom nové náleziská majú rovno „pod nosom“... Súčasné napätie okolo Iraku a politická nestabilita vo Venezuele viedli k vytváraniu ropných zásob dovozom z Perzského zálivu, avšak každý kúpený barel ropy japonských dovozcov vyšiel o jeden dolár drahšie ako napríklad Američanov. Japonskej ekonomike to vôbec neprospieva. A keďže ostrovná ríša vlastné náleziská nemá, je potrebné zabezpečiť pre nasledujúce desaťročia energetickú istotu. Rusko je unikátna príležitosť.

Ruská ropná spoločnosť Transnefť plánuje vybudovať ropovod s ročnou kapacitou prepravy 50 miliónov ton ropy na trase od Angarska (pri jazere Bajkal) až po Nachodku (pri Vladivostoku). Okrem toho veľké ropné spoločnosti z Ruska si zaumienili v najbližších piatich rokoch vybudovať sieť ropovodov, ktorá by prepojila náleziská vo východnom Sibíri s Murmanskom (neďaleko fínskych hraníc), kde v roku 2007 má začať fungovať ropný terminál s kapacitou 60 miliónov ton ropy ročne. To má byť lákadlo pre západnú Európu. Cena tohto megaprojektu sa odhaduje na 4,5 mld. USD, čo ruské spoločnosti samotné asi nezvládnu. Zapojenie japonských investorov by projektu dalo oveľa väčšie šance.

Na bilaterálnej úrovni sa Putin a Koizumi zatiaľ dohodli na rozšírení rusko-japonských vzťahov, pričom prioritou je aj naďalej dohoda o štatúte Kuríl. Japonci dúfajú, že Moskva im vráti aspoň dva z „ich“ štyroch ostrovov, ktoré po druhej svetovej vojne obsadil Sovietsky zväz, hoci ruská strana sa zatiaľ konkrétnostiam úzkostlivo vyhýba. Keď však (vďaka Japonsku) pôjde o miliardové príjmy, možno sa obavy bývalej veľmoci z teritoriálnych ústupkov zmenia na racionálnu radosť z ekonomickej spolupráce.

Iaromír Novák