Hľadanie stratenej dôvery

Ako WEF odpovie na globálne výzvy

Tradičný výročný summit Svetového ekonomického fóra (WEF) sa 23. až 28. januára bude venovať štyrom veľkým okruhom tém. Prominentní účastníci zo sveta biznisu, politiky, ale aj kultúry a sociálnej sféry sa budú opäť vo švajčiarskom Davose (vlani sa summit pre udalosti z 11. septembra výnimočne konal v New Yorku) zameriavať na otázky dôvery a hodnôt, perspektív globálnej ekonomiky, na bezpečnosť a geopolitiku, ako aj na aktuálne výzvy pre korporácie.

Naliehavým sa javí najmä prvý okruh tém, keďže vlna korporačných škandálov v roku 2002 vážne naštrbila dôveru v biznis a naštartovala úvahy o hodnotách, ktorými by sa mala riadiť moderná spoločnosť. WEF ako prestížna globálna iniciatíva, ktorá sa snaží určovať celosvetové rozvojové trendy, sa určite pokúsi ponúknuť východiská z novovzniknutej situácie. Na tento rok sa v Davose pripravuje až desať diskusných panelov, týkajúcich sa spomínanej problematiky.

Východiskom pre debaty bude aj prieskum verejnej mienky, ktorý nedávno zverejnil WEF, a podľa ktorého 40 percent opýtaných prejavuje „len malú alebo žiadnu dôveru“ v globálne spoločnosti, zatiaľ čo je až 52 percent skeptických, pokiaľ ide o veľké národné podniky. No pokles dôvery sa nevzťahuje len na svet podnikov. Situácia je dramatická aj v prípade politických inštitúcii. Dve tretiny účastníkov prieskumu verejnej mienky sa domnievajú, že ich krajina nie je spravovaná v súlade s „vôľou občanov“. Ak k tomu pridáme zmenšujúcu sa účasť občanov na demokratických voľbách v rozvinutých krajinách, môžeme hovoriť o kríze politiky. Zdroje WEF pritom dodávajú, že tento všeobecný pokles dôvery sa premieta aj do neistoty o súčasných hodnotách.

Zo spomínaných panelových diskusií určite veľkú pozornosť pripúta tá pod názvom „Hodnoty globalizácie“. Rečníci sa pokúsia dať odpoveď na otázky typu: ktoré hodnoty by mali byť súčasťou otvorenejšieho modelu globalizácie a akú úlohu by vlády, biznis, občianska spoločnosť, odboroví predáci a medzinárodné organizácie mali zohrať v tomto modeli? Medzi účastníkmi diskusie by mala byť aj fínska prezidentka Tarja Halonen, poľský prezident Aleksander Kwašnievski, mexický prezident Vicente Fox, tanzánijský prezident Benjamin Wiliam Mkapa, indický minister financií Jaswant Singh, ale aj držiteľ Nobelovej ceny pre ekonómiu Joseph E. Stiglitz.

(Hd, rb)