Súdne spory vážnym rizikom

Východoslovenské železiarne nechcú platiť fiktívnym osobám

Východoslovenské železiarne, ktoré sú po predaji oceliarní americkému koncernu U. S. Steel v procese reštrukturalizácie, čelia 124 súdnym sporom za viac ako 3,6 mld. Sk. Tie sú najväčším problémom holdingovej spoločnosti a jej najsilnejší akcionár, finančná skupina Penta Group, ktorá v súčasnosti priamo vlastní 31,8 % akcií VSŽ a netají sa snahou o odkúpenie ďalších obchodných podielov na získanie majority, je odhodlaná nestratiť pri týchto sporoch ani korunu. Už po prezentácii aktivít VSŽ na jeseň minulého roka sme písali o razantnejšom prístupe Penty v právnej agende. Najmä súdna agenda, čo potvrdil vtedy aj člen predstavenstva Penty a zároveň predseda dozornej rady VSŽ Jaroslav Haščák, je vhodnou parketou pre interných i najatých právnikov tejto poprednej slovenskej developerskej spoločnosti. Vari jedným z najväčších sporov je prípad Fretra Holdings Ltd. verzus VSŽ, a. s., Košice, opierajúci sa o rámcový kontrakt uzavretý 3. 12. 1998 medzi týmito subjektmi ako zmluvnými stranami. Jeho predmetom, podľa tohto dokumentu, bolo dohodnutie sortimentov, množstiev, cien a dodacích podmienok valcových oceľových výrobkov pre kontrakty platné od začiatku do konca roka 1999. Podľa ďalšieho obsahu bolo zrejme úmyslom strán dohodnúť si na určené obdobie podmienky spolupráce v súvislosti s ich dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi o kúpe oceľových výrobkov VSŽ. Fretra 5. októbra 1999 podala na Krajskom súde v Košiciach žalobu na VSŽ vo veci náhrady škody 17 mil. USD. Uplatnený nárok mal pozostávať zo sumy 10 mil. USD, čo je ušlý zisk 33 % z ročného obratu Fretry, ďalej sumy 2,5 mil. USD predstavujúcej náhradu škody na dobrom mene a povesti žalujúcej firmy a sumy 4,5 mil. USD, čo je vlastne škoda, ktorá

mala vzniknúť

žalobcovi existenciou záväzkov zaplatiť zmluvným partnerom penále spolu vo výške 4,5 mil. USD. Žaloba bola zdôvodnená tým, že VSŽ porušila rámcový kontrakt, a to už vo februári 1999, keď malo dôjsť k jeho prehodnoteniu zo strany VSŽ, čo znamenalo, že objednávky prestali byť potvrdzované v dohodnutých množstvách. To vyvrcholilo jednostranným neprijímaním objednávok začínajúc septembrom 1999, v dôsledku čoho vznikla Fretre (podľa jej tvrdení) škoda. Na pojednávaní 30. marca 2000, konanom v neprítomnosti VSŽ, navrhol právny zástupca Fretry, aby súd rozhodol o žalobe čiastočným rozsudkom podľa ust. § 152 ods. 2 O. s. p. tak, aby jej priznal proti VSŽ 8,1 mil. USD. Tento návrh odôvodnil tým, že uvedenú sumu musel zaplatiť svojím štyrom zmluvným partnerom ako zmluvnú pokutu za porušenie svojich zmluvných povinností, a to v dôsledku porušenia záväzkov zo strany VSŽ. Zmluvné pokuty boli podľa tvrdení Fretry platené na základe troch zmlúv o distribúcii označených ako D1, D2 a D3 a zmluvy uzavretej s nemeckou spoločnosťou. Súd tomuto návrhu vyhovel a čiastočným rozsudkom 8,1 mil. USD Fretre priznal. Podľa názoru VSŽ súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že ide o právny nárok, ktorý nebol dovtedy predmetom konania na základe žaloby. Na posúdenie

zmeny žaloby

nie je totiž dôležité iba kvantitatívne vymedzenie petitu v peniazoch, ale aj opis rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa opiera uplatňovaný nárok. Je zrejmé, že predmetných 8,1 mil. USD je iným nárokom ako žalobou dovtedy uplatňované nároky (a to prinajmenšom v jeho časti presahujúcej dovtedy tvrdenú výšku škody v dôsledku zaplatených zmluvných pokút, teda 3,6 mil. USD). Vo VSŽ sa domnievajú, že súd rozhodol o žalobe napriek tomu, že dokazovanie, ktoré vykonal, nebolo postačujúce a v konaní sa naplnenie skutkovej podstaty nároku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka nepreukázalo. Vychádzal z predpokladu, že VSŽ porušili svoje povinnosti z rámcového kontraktu tým, že nedodávali dohodnuté množstvá výrobkov Fretre a uskutočnili priame dodávky tovaru na poľský trh i keď výhradné právo na ich odber mala Fretra. Obranu VSŽ, že povinnosti porušovala žalujúca strana, pokladal súd za účelovú, pretože VSŽ nepreukázali doručenie odstúpenia od rámcového kontraktu. Fretra si potom

nemohla plniť

zmluvné záväzky na teritóriu Poľska (najmä na základe troch predložených zmlúv o distribúcii D1 až D3), v dôsledku čoho bola nútená zaplatiť zmluvné pokuty, čo v konaní podľa súdu preukázala.

Proti rozsudku zo dňa 30. marca 2000 podala spoločnosť VSŽ odvolanie. Jej právny zástupca v rámci odvolania konkrétne poukázal aj na to, že Fretra v konaní nepredložila obchodné registre distribučných spoločností, s ktorými mala podľa tvrdenia jej právneho zástupcu uzavrieť zmluvy o distribúcii D1, D2 a D3, bez čoho sú tieto zmluvy „nepreskúmateľné“. Na pojednávaní 21. júna 2001 vyhlásili rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Obo 201/2000-271 (doručený VSŽ až 8. 11. 2001). Najvyšší súd SR prvostupňový čiastočný rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd len konštatoval správnosť všetkých záverov a postupov súdu prvého stupňa. Osobitné dokazovanie nevykonával. Reakciou VSŽ bolo podanie návrhu na

obnovu konania

z 24. januára 2002 na Krajskom súde v Košiciach. Návrh bol zdôvodnený podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., a to s poukázaním na to, že sú tu nové dôkazy. Za ne sú považované dôkazy preukazujúce fiktívnosť osôb, ktorým mala byť zaplatená zmluvná pokuta zo strany Fretry na základe zmlúv o distribúcii. Treba poznamenať, že k dnešnému dňu nebola obnova povolená. Fiktívnosť osôb preukazuje VSŽ dokladmi, ktoré sa vzťahujú k obchodnému (či obdobnému ako obchodnému) registru Cyperskej republiky a z ktorých vyplýva, že dve z troch spoločností, s ktorými mala Fretra uzavrieť luvy o distribúcii D1 a D3 a zaplatiť im zmluvné pokuty, nie sú a ani nikdy neboli zapísané v tomto registri, i keď Fretra uvádzala, že ide o cyperské spoločnosti. Príslušné potvrdenia týkajúce sa cyperského registra spoločností si VSŽ zabezpečili prostredníctvom svojho právneho zástupcu (certifikáty z registra spoločností z 30. 7. 2001 a potvrdenie advokáta Ioannoua z 6. 9. 2001). Pre úplnosť sa žiada uviesť, že 8. novembra 2002 podal generálny prokurátor SR na základe podnetu VSŽ mimoriadne dovolanie

proti rozsudkom

krajského a Najvyššieho súdu SR a navrhol, aby Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť dotknutého rozhodnutia. Najvyšší súd SR návrhu generálneho prokurátora vyhovel a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odložil.

Ladislav Kulik