Debilizácia más

Peter Kasalovský

Vo štvrtok minulý týždeň sa mali šabľovať v jednej zo súkromných televízii

M. Dzurinda a V. Mečiar. Bolo to najskôr chválenie sa oboch súperov, akí

boli a sú spravodliví a úspešní vo svojom diele. Chvíľkovo vôkol seba

tancovali a cifrovali svojimi faktami a tiežfaktami o neúspešnosti svojho

protivníka. Ku konfrontácii názorov však nedošlo, lebo obidvaja sa nevedeli

pohnúť z minulosti do reality. Ak sa na moment dostali do súčasnosti, tak

húdli len to svoje. Nemali na to, aby televíznych divákov aspoň sčasti

zmiatli, a potom uvažovali, či tí druhí nemali či dokonca nemajú lepšie

riešenia ako ich konkurenti. Obidvaja potvrdili verejnosti dávno známe, že

môžu hovoriť iba o sebe, ale nie o spoločnom hľadaní riešení problémov.

Akoby im nedochádzalo, že práve oni nesú najväčšiu zodpovednosť za celkový

vývoj.

Predstavitelia dvoch najsilnejších strán, pokiaľ sa dá necelých dvadsať,

resp. pätnásť percent hlasov pri 70-percentnej účasti občanov na volebnom

akte hovoriť o sile, by sa mali vo svojich prejavoch na verejnosti

sústreďovať na to, čo je a čo má byť. Hodnotenie nedávnej minulosti by už

predsa malo byť potravou pre historikov a v niektorých prípadoch

lahôdkarským dielkom pre orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ však

politici ich kalibru nevytiahnu nové a v tej chvíli verifikovateľné fakty,

ale takého vývoja diskusie sa vonkoncom nemusíme obávať. Inak sú také

návraty do minulosti, ktoré sú väčšinou demagogické, tendenčné a v

dôsledku smiešneho časového limitu aj veľmi povrchné, prinajmenej

odpútavaním pozornosti od aktuálnych problémov, ale najčastejšie

debilizáciou más.

Od najväčších veličín slovenskej politiky sme sa nedozvedeli nič nové. Akoby

im nezáležalo na tom, že sú tlačení médiami do káuz z minulosti a nie do

tých tém, ktoré zaujímajú väčšinu občanov. Tie majú spoločného menovateľa,

ktorým je kvalita života a nie trebárs trestné oznámenie občana M. Dzurindu

na M. Černáka. Keď už, tak mohli diskutovať o záujme súčasnej vlády zbaviť

sa aj tej menšinovej štátnej účasti vo viacerých strategických podnikoch

alebo o tom, čo je bezplatná zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie sa,

čo sme povinní voči odchádzajúcim generáciám a pod. Nemenej zaujímavými

témami by boli hovory o tom, čo konkrétne vykonali pre zamestnanosť alebo

pre rozvoj malého a stredného podnikania. Bolo by to živšie a možno by aj

tasili svoje zbrane, ktoré nateraz hrdzavejú.

Peter Kasalovský