Ceny im vytvárajú vrásky

V agrokomplexe je nespokojnosť s cenami produktov a energií

Nárast cien energií nepriaznivo zasiahol celý reťazec výroby potravín a neovplyvňuje len agrárny sektor. Podľa hrubých prepočtov sa v jeho dôsledku zvýšia náklady producentov asi o 1,5 mld. Sk. Automaticky došlo k rastu cien vstupných surovín, dopravy a procesu spracovania, čo sa nevyhnutne musí prejaviť v odbytových cenách potravinárskych výrobkov. Únia podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku (ÚPZPPS) prepočítala, že drahšie energie spôsobia zdraženie produkcie hektolitra piva o 20 Sk, tony sladu o 350 Sk, kilogramu chleba o 1,50 až 2 Sk a pšeničnej múky asi o 0,85 Sk. Výrobcovia eidamského syra zaplatia na kilogram produkcie energetikom navyše viac ako 9 Sk, čerstvého masla približne 7,50 Sk a mäkkého tvarohu 5,40 Sk. Nie sú to teda zanedbateľné sumy, čo už pocítili aj spotrebitelia. Na monitorovanie toho, či rast spotrebiteľských cien primerane kopíroval cenové pohyby v produkčnej sfére, však bude potrebný väčší časový odstup. Podľa predbežných prieskumov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory došlo v porovnaní s vlaňajším januárom k poklesu

nákupných cien

viacerých poľnohospodárskych komodít. Najväčší prepad zaznamenali ceny jatočných ošípaných, ktoré sa znížili zo 47 až 49 Sk za kilogram živej hmotnosti na 37 až 39 Sk, teda v priemere asi o 10 Sk. O niečo nižšia je aj úroveň speňažovania jatočných býkov, za ktorých platili odberatelia pred rokom 47 až 48 Sk a teraz zhruba 46 až 47 Sk za kilogram. Približne rovnaká zostala nákupná cena surového kravského mlieka, ale takmer o 20 % klesli ceny zemiakov. Poľnohospodári momentálne za kilogram tohto produktu utŕžia v priemere asi 6,50 Sk. Potravinárska pšenica sa na začiatku roku 2002 predávala v rozpätí od 4550 do 4850 Sk za tonu. Momentálne však len od 4000 do 4500 Sk za tonu. O 290 Sk sa znížila priemerná nákupná cena kŕmnej pšenice, ktorá v súčasnosti predstavuje asi 3600 Sk za tonu. Samospráva tieto údaje síce prepočítala iba na základe informácií z niektorých regiónov, no cenový tlak na poľnohospodársku prvovýrobu, aj v súvislosti so zdražením energetických vstupov, začína byť od prvých dní roku 2003 značný. Výrazný pokles nákupných cien jatočných ošípaných súvisí aj s celkovou situáciou na trhu a prebytkami v zahraničí, keď túto komoditu chce údajne exportovať aj Ukrajina, ktorá v minulosti patrila medzi tradičných dovozcov.

„Konkurenčný tlak sa zvyšuje vo výrobe i v obchode,“ hovorí v tejto súvislosti podpredseda ÚPZPPS Demeter Semančák. Vzájomné vzťahy však nie sú podľa neho vyvážené a väčšina produkčných odborov v nich zjavne ťahá za kratší koniec. Členovia ÚPZPPS sa budú týmito otázkami vážne zaoberať, pretože ovplyvnia celý proces prípravy slovenského potravinárstva na vstup do Európskej únie. Podmienky presadenia

domácej produkcie

na vnútornom trhu sťažuje aj zvýšenie sadzby DPH na potraviny a slabšie kapitálové zázemie viacerých podnikateľských subjektov. Isté je, že tento rok bude mimoriadne zložitý pre celý agropotravinársky komplex. Zvýšenie cien elektriny, plynu, vodného a stočného postihne v kombinácii s viacerými daňovými úpravami. Napríklad aj so zvýšením sadzby daňovo zvýhodnenej nafty pre poľnohospodárov o 0,60 Sk na liter prvovýrobcom i spracovateľom.

Vladimír Turanský