Let s pristrihnutými krídlami

Slovakiatour je pre SACR jeden z prvých vážnych výdavkov

Zatiaľ bez schváleného rozpočtu na rok 2003 financuje Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) svoje prvé aktivity. Čakať sa nedá, pretože propagácia Slovenska, ktorá je podľa štatútu SACR jednou z hlavných činností národnej turistickej agentúry, sa už začala plniť prostredníctvom účasti na veľtrhoch cestovného ruchu. Prvý z nich sa konal už minulý týždeň, keď SACR zastupovala farby Slovenska na medzinárodných veľtrhoch GO a Regiontour v Brne. Tento týždeň vo štvrtok sa začne pre odbornú verejnosť turistický veľtrh Slovakiatour sprevádzaný ďalšou, pre cestovný ruch dôležitou výstavou, Danubius Gastro. Už od prvých januárových dní nejde len o propagáciu Slovenska ako cieľovej krajiny pre zahraničných turistov, ale aj o podporu konkurencieschopnosti domácich podnikateľov na domácej pôde, ale aj v zahraničí. Nedostatočné

finančné limity,

oneskorene schvaľovaný rozpočet a oneskorené pripísanie finančných prostriedkov na účet agentúry logicky negatívne vplýva na úroveň manažmentu marketingovej organizácie, ktorá sa okrem toho musí vyrovnať s ďalšími, dosiaľ neriešenými problémami, predovšetkým v oblasti jej prepojenia na regionálny manažment cestovného ruchu. Nie je preto zvláštne, že kritika práce SACR býva niekedy ostrá, hlavne ak vychádza z porovnávania s ostatnými krajinami V4. Európsky parlament i ostatné orgány EÚ vidia práve v cestovnom ruchu jedinečnú možnosť vytvorenia jednotného európskeho trhu a záleží len na nás, ako využijeme ponúkané šance. Rozhodujúcu úlohu preto bude zohrávať

výška výdavkov

vkladaných do rozvoja cestovného ruchu, v tom aj na aktivity národnej turistickej agentúry SACR. V súčasnosti porovnanie výdavkov na aktivity jednotlivých národných turistických agentúr krajín V4 je v neprospech Slovenska. V posledných rokoch výdavky SACR dosahujú priemerne 38 mil. Sk (plus prípadné ďalšie účelovo viazané zdroje), výdavky na marketing z verejných zdrojov sú v Českej republike vyššie 4,2-krát, v Poľsku až o 13-krát a v Maďarsku o 16-krát. Vedecká obec, v tomto prípade združená okolo Katedry cestovného ruchu a služieb UMB v Banskej Bystrici, poukazuje na nevyhnutnosť previazania percenta výdavkov na marketing na devízové príjmy z cestovného ruchu. Výdavky na marketing z verejných zdrojov sú dôležitým podporným zdrojom na posilnenie konkurencieschopnosti domácich podnikateľov. Platí, čím vyššie výdavky, tým väčšia

šanca na úspech,

teda na presadenie sa na zahraničnom trhu. Česko získava 6,6-krát viac devízových príjmov z cestovného ruchu ako Slovensko, Maďarsko, ktoré má oveľa menej turisticky príťažlivých hodnôt, až 8-krát viac a Poľsko o 14-krát viac. Smutné je aj porovnanie devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu (vykazovaných NBS v rámci obchodnej bilancie). Kým v Českej republike a Maďarsku devízové príjmy oscilujú okolo hodnoty 300 USD na jedného obyvateľa, na Slovensku dosahujú len 80 USD. Tento nepomer si priam vynucuje našu povinnosť konečne sa zamyslieť nad možnosťami, ktoré cestovný ruch nám, ale aj ostatným do EÚ pristupujúcim krajinám poskytuje a čo najrýchlejšie dosiahnuť zhodu nielen v otázke výšky výdavkov na marketing, ale v prvom rade nad národohospodárskou stratégiou cestovného ruchu.

Rudolfa Vallová

tabuľka 1

Devízové príjmy (mil. USD/2001)

Štát Príjem Na 1 návštevníka Na 1 obyvateľa

Slovensko 431,5 15,0 80,63

Česko 2869,0 27,5 277,73

Poľsko 6100,0 72,2 152,50

Maďarsko 3 424,0 110,1 337,00

Zdroj: Ekonomická revue CR

tabuľka 2

Devízové príjmy a výdavky na marketing krajín V4

Štát Zahr. návštevníci Devízové príjmy (mil. USD) Výdavky na marketing (mil. SKK)

Slovensko 28,2 431,5 38,0

Česko 104,3 2869,0 161,0

Poľsko 84,5 6100,0 500,0

Maďarsko 31,1 3424,0 600,0

Zdroj: Ekonomická revue CR