Vybavenosť slovenských domácností

V Slovenskej republike vysoká nezamestnanosť nevyhnutne neznamená chudobu

Hladové doliny, odchod za prácou do zahraničia - to sú pojmy, ktoré po desaťročiach opäť začínajú rezonovať v našom každodennom živote. No kým dnes za prácou odchádzajú okrem murárov aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, hladové doliny sa spájajú výlučne s regiónmi s vysokou mierou nezamestnanosti. Ale možno vždy považovať kraj s vysokou mierou nezamestnanosti za chudobný región? Pokúsme sa odpovedať analýzou vybraných ukazovateľov životnej úrovne na základe údajov štatistiky rodinných účtov, ktoré Štatistický úrad SR získava každoročne na vzorke asi 1700 domácností. Táto štatistika sleduje

príjmy a výdavky

domácností, vybavenosť predmetmi dlhodobej spotreby, ale aj úspory či naturálnu spotrebu. Podľa oficiálnych štatistických údajov miera nezamestnanosti je najvyššia v kraji Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom. V týchto regiónoch máme aj najviac domácností s poberateľmi dávky sociálnej pomoci. Z nich, ako je známe, až 90 % predstavujú nezamestnaní. Na základe týchto dvoch ukazovateľov skutočne môžeme hodnotiť tieto regióny ako sociálne a ekonomicky najrizikovejšie. Avšak, keď sa na tieto regióny pozrieme podľa príjmu na člena domácnosti, čo je jeden z najzaužívanejších ukazovateľov životnej úrovne (či merania chudoby), korešpondencia medzi mierou nezamestnanosti a nízkou životnou úrovňou už nie je taká jednoznačná. Nízky príjem sa totiž automaticky neviaže na kraje s najväčšou mierou nezamestnanosti. V podstate len v Prešovskom a Nitrianskom kraji sa v domácnostiach spája s týmto hendikepom aj nízky

peňažný príjem

a vysoký príjem sociálny. Najnižšie spotrebné výdavky a v rámci nich najnižšie výdavky na rekreáciu a kultúru, ktoré sú tiež charakteristickými ukazovateľmi nízkej životnej úrovne, môžeme jednoznačne zaznamenať len v Prešovskom kraji. Nitriansky kraj má zasa najnepriaznivejší ukazovateľ salda vkladov a výberu úspor, keďže domácnosti viac vyberajú ako vkladajú na svoje peňažné účty. Tu však treba spomenúť, že Nitriansky kraj je z hľadiska vekového zloženia obyvateľstva najstarší v rámci Slovenska s najväčším podielom obyvateľov v poproduktívnom veku. Košický kraj napriek vysokej nezamestnanosti patrí k tým, ktoré majú všetky spomínané ukazovatele životnej úrovne najpriaznivejšie. V Banskobystrickom kraji sa pozitíva a negatíva striedajú, keď k vysokej miere nezamestnanosti sa paradoxne priraďuje pomerne vysoký celkový peňažný príjem, ale aj dosť vysoký sociálny príjem. Tento kraj so svojimi spotrebnými výdavkami aj saldom vložených a vybraných úspor môžeme zaradiť skôr ku krajom s vyššou životnou úrovňou. K ďalším ukazovateľom životnej úrovne domácností patrí

domu či bytu

a niektorých iných predmetov dlhodobej spotreby. Zaujímavé je, že Prešovský kraj, ktorý sa z hľadiska sledovaných indikátorov javí ako kraj najchudobnejší, paradoxne patrí ku krajom s najväčším počtom vlastníkov domu, ale prekvapujúco aj bytu. Na Slovensku to však neznamená automaticky znak bohatstva, ale skôr možnosti bytového fondu daného kraja. Rovnako auto v tomto kraji vlastní vyše 60 % nami sledovaných domácností a v Nitrianskom kraji, ktorý tiež patrí ku krajom s vysokou mierou nezamestnanosti, je autom vybavených až 64 % domácností nášho súboru. Ak si uvedomíme, že Prešovský kraj je krajom s najväčším počtom detí a Nitriansky kraj zasa s najväčším počtom poproduktívneho obyvateľstva, tieto demografické faktory môžu zohrávať dôležitú úlohu práve pri prioritách v spotrebnom správaní domácností. Nízka vybavenosť domácností osobnými počítačmi už viac korešponduje s vyššou mierou nezamestnanosti. Až v troch krajoch (Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom) s najväčšou nezamestnanosťou je najnižšia vybavenosť osobnými počítačmi. Hoci vlastníctvo takýchto predmetov v mnohých domácnostiach

považujú za luxus,

v krajinách EÚ sa v rámci boja proti sociálnej exklúzii a chudobe poukazuje na nové riziká, ktoré súvisia práve s dostupnosťou a využívaním informačných a komunikačných technológií. Vo vybavenosti domácností videom či mobilným telefónom tiež nie je zrejmá spojitosť s nezamestnanosťou. Naopak, až v troch krajoch s vysokou mierou nezamestnanosti (Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom) sú domácnosti najlepšie vybavené videom, pričom tento spotrebný predmet môžeme skutočne zaradiť skôr k luxusnejším tovarom. Ak hodnotíme jednotlivé kraje na základe pozitívnych a negatívnych ukazovateľov životnej úrovne, celkom jednoznačne Bratislavský kraj je krajom s najvyššou životnou úrovňou. Po ňom však prekvapujúco nasleduje Košický kraj napriek tomu, že vykazuje najvyššiu mieru nezamestnanosti. Na druhej strane v Trnavskom kraji prevažujú negatívne ukazovatele životnej úrovne, hoci tento kraj nepatrí ku krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti. V Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji sú pozitívne a negatívne prvky životnej úrovne približne v rovnováhe. Jednoznačne najhoršia situácia podľa našej analýzy je v Prešovskom kraji, kde sme zaznamenali najviac negatívnych a zároveň najmenej pozitívnych znakov životnej úrovne. Rovnako v Nitrianskom kraji majú zjavnejšiu prevahu negatívne ukazovatele životnej úrovne. Samotný počet nezamestnaných či poberateľov dávky sociálnej pomoci teda ešte neoprávňuje automaticky a paušálne hodnotiť ten-ktorý kraj ako región s nízkou životnou úrovňou alebo ako chudobný región. Svoju úlohu tu iste zohráva

čierna práca

a zneužívanie sociálnych dávok, ktoré sú na Slovensku reálnym fenoménom. To môže byť aj jednou z príčin protirečivo vyznievajúceho hodnotenia jednotlivých ukazovateľov v rámci celkovej sociálno-ekonomickej situácie domácností. Avšak životnú úroveň domácností okrem takých ukazovateľov ako miera nezamestnanosti či počet poberateľov dávky sociálnej pomoci významnou mierou ovplyvňuje aj tradičné sociálno-ekonomické správanie, ale hlavne demografické zloženie domácností a počet členov závislých od jej príjmu. Domnievame sa, že práve v Prešovskom kraji tieto ukazovatele pri hodnotení životnej úrovne zohrali významnú úlohu. Keďže ide o kraj s najhoršou životnou úrovňou a s najväčším počtom živonarodených detí, možno konštatovať, že

počet detí

v rodine významne determinuje priority v spotrebnom správaní domácností. Prejavuje sa to aj pri spomínaných paradoxoch, keď domácnosti s najnižšími príjmami vlastnia najviac domov či automobilov. Na druhej strane sa tieto domácnosti musia v niečom uskromniť. Z našich analýz vyplýva, že je to predovšetkým oblasť služieb, nižšia vybavenosť bytu a zároveň vyššia naturálna spotreba.

Ing. Silvia Rybárová, CSc.

Výskumný ústav práce,

sociálnych vecí a rodiny

Tabuľka: Miera nezamestnanosti a životná úroveň

Kraj Miera nezam. v % * Počet poberateľov

DSP Čistý peňažný príjem Sociálny príjem Spotreb. výdavky Výdavky na rekr. a kultúru Saldo vkladov a vybr. úspor

Bratislavský 8,3 4,0 10 340 1430 9 180 960 290

Trnavský 18,0 5,8 7 930 1510 7 110 560 625

Trenčiansky 13,4 4,2 7 940 1580 7 500 620 -200

Nitriansky 23,1 8,6 7 950 1630 7 490 590 -290

Žilinský 18,9 4,8 7 980 1410 7 290 520 90

Banskobystrický 22,4 6,8 8 060 1600 7 520 570 170

Prešovský 22,7 14,1 7 590 1620 6 950 470 40

Košický 24,8 11,1 8 370 1530 7 510 580 840

Poznámka: Indikátory o príjme a výdavkoch sú vyjadrené na ekvivalentného dospelého člena mesačne, zaokrúhlené na desiatky Sk.

Zdroj: Vybrané údaje o regiónoch v SR 4/2001, ŠÚ SR Bratislava, Štatistika rodinných účtov roku 2001, ŠÚ SR, vlastné výpočty autorky

Tabuľka: Vlastníctvo domu, bytu a vybavenosť domácností predmetmi dlhodobej spotreby v %

Kraj Rodinný dom Byt v os. vlastníctve Auto Počítač Video Mobil

Bratislavský 12,1 53,8 47,1 22,4 36,8 40,4

Trnavský 39,9 28,6 60,1 8,9 38,1 25,6

Trenčiansky 47,9 26,4 52,8 26,4 38,0 34,4

Nitriansky 42,9 27,3 64,1 16,7 44,5 35,9

Žilinský 50,0 29,8 51,6 21,8 33,0 27,7

Banskobystrický 34,5 34,1 59,1 15,9 40,5 33,2

Prešovský 48,0 28,8 60,6 16,7 33,8 28,8

Košický 44,1 27,7 58,6 20,0 46,4 36,4

Zdroj: Štatistika rodinných účtov roku 2001, ŠÚ SR Bratislava, vlastné výpočty autorky