Zvážiť na čo máme, a to preferovať

Vstup do NATO nevyrieši naše domáce problémy, musíme to urobiť sami

Špeciálna výroba na Slovensku vplyvom zmenených trhových podmienok po roku 1989 upadla do kómy a prakticky prežívala len s enormnými ťažkosťami. Súvisí to jednak so zmenou zahraničnej, ako aj vnútropolitickej orientácie a aj s našimi snahami zaradiť sa do nových štruktúr v rámci novo sa formujúcej Európy. Prináša to aj obete, diskvalifikovali sme sa pre niektoré dovtedy štandardné trhy, z ktorých sme za bývalého Československa profitovali. Kým v 70. a 80. rokoch sme vyvážali stovky až tisícky kusov vojenskej techniky, dnes sú to nanajvýš kusové zásielky. Z väčších kontraktov v 90. rokoch dominovali tankové dodávky pre sýrsku armádu, neskôr vyslobodzovacie tanky pre Indiu, BVP pre Indonéziu a pod. V súčasnosti kontrakt pre Indiu nepokračuje, zákazku dostali Poliaci. Prerazili dumpingovou cenou, ktorá by v našich podmienkach priniesla strojárskym podnikom výrobnú stratu 20 % z ceny a takýto program (výrobný ani obchodný) by nemal žiadnu ekonomickú ani marketingovú logiku. V poslednom období sa pokúšame nájsť riešenie pre jestvujúce kapacity nábehom

nových výrob

ako napríklad kolesové transportéry, nové druhy munície, modernizáciou rôznych zavedených zbraňových systémov ako GRAD, BVP-1, T-72 a pod. V roku 2001 sa podniky DMD Holding, a. s., Trenčín dostali na úroveň 3 mld. Sk vyrobenej a predanej špeciálnej techniky, čo len potvrdzuje, že aj v tejto zdanlivej mizérii sa dajú dosiahnuť určité nemalé úspechy. Stále platí, že ak nedodáme zbrane my, zaručene tak rád urobí niekto iný. Nelegálny obchod do krajín embargovaných nie je pre skupinu DMD, pričom treba povedať, že systém obchodovania so zbrojným materiálom a jeho kontrola je po novele príslušných zákonov na Slovensku určite na úrovni porovnateľnej s bežným štandardom v rámci krajín EÚ. Tesne po oznámení výsledkov pražského summitu NATO v Prahe sme sa o niektorých systémových otázkach ďalšieho osudu zbrojárskej výroby na Slovensku zhovárali s prezidentom spoločnosti DMD Holding Trenčín Ivanom Šubrtom.

Dokončite úvodnú rekapituláciu daného stavu. Na začiatku 90. rokov v Martine rozbehli program Aligátor. Kam ste došli?

- Vývoj, s ktorým sa začalo v roku 1994 a ktorý bol úspešne skončený na sklonku roku 1998, znamenal výrazný krok na ceste od ťažkej pásovej techniky k progresívnej ľahkej kolesovej technike, aj keď sa priamo tieto výrobky nesubstitujú. Zainteresované ministerstvá (MH SR, MO SR, MV SR), strojári v Martine, Transmisie a Kerametal spoločne financovali vývoj vozidla Aligátor 4x4 PVS PC, ktoré svojimi parametrami znesie porovnanie s ktorýmkoľvek obdobným vozidlom vo svete. Dosiahnutím vývoja novej generácie systému Aligátor sa zvýšila jeho predajnosť, na výstave v Abú Dhabí, ako aj následne na Eurosatory v Paríži na vozidle AMV, sme demonštrovali, že na takomto vozidle možno efektívne montovať zbraňové, pozorovacie a iné systémy a takto urobiť z neho

univerzálny nosič

rôznych typov výzbroje a vybavenia. Práve v tejto oblasti pokračuje vývoj spoločne s nemeckým Rheinmetalom, výsledkom ktorého je prototyp vozidla AMV, ktoré síce vychádza z niektorých základných prvkov Aligátora, ale svojimi rozmermi a riešeniami predstavuje novú generáciu vozidla, ktoré má reálne šance uplatniť sa v rôznych modifikáciách na svetových trhoch. Členenie dodávok na zahraničie a domáci trh (ozbrojené sily SR) je značne nestabilné. Väčšina produkcie v uplynulých rokoch smerovala na export.

Čo to naznačuje?

- Aligátor jasne deklaruje trend, ktorý by mal pokračovať, a tým je prechod od ťažších vozidiel k menším, ľahkým, so sofistikovanými systémami. V rámci existujúcich štruktúr špeciálneho priemyslu sa aj na Slovensku budeme musieť prispôsobiť tejto zmene. Stručne a jasne: nevidíme perspektívu pre ťažkú bojovú techniku, dá sa povedať, že s výrobou tankov a ťažkých systémov sme sa viac-menej rozlúčili. Budúcnosť je v ľahkej kolesovej technike, munícii, vo vývoji iných moderných systémov, prípadne v modernizácii a aplikácii nových jestvujúcich systémov.

Máme šance proces zvládnuť?

- Áno, ale iba vtedy, ak dokážeme koncentrovať špeciálny priemysel a jeho disponibilné zdroje do efektívnych výrob. Západné zbrojárske firmy sa združujú do nadnárodných korporácií, takže špeciálnu výrobu vo svete dnes (až na nepatrné výnimky) ovládajú tri-štyri subjekty a aj pri vývojových otázkach sa snažia efektívne komunikovať. Výsledkom o. i. je, že môžu dávať na technický rozvoj, výskum a vývoj 10 a viac percent z celkového obratu. Vývojový cyklus sa skracuje, prostriedky sa vynakladajú čoraz efektívnejšie. Ak budeme chcieť

držať krok,

budeme nútení prispôsobiť sa tomuto trendu alebo jednoducho stratíme kontakt na konkurenčné prostredie a špeciálna výroba sa tak veľmi rýchlo stane minulosťou. Špeciálnu výrobu u nás až na malé výnimky kontroluje štát a aj štát bude musieť jednoznačne deklarovať svoje stanovisko v tejto otázke.

Štát však dal jasne na známosť, že financie do technického rozvoja v tejto oblasti výrazne zredukuje.

- Koniec koncov, už dnes sa tento objem pohybuje na úrovni, ktorá neumožňuje financovať vývoj v a. s. Konštrukta Defence Trenčín, ktorá bola kedysi vlastne jediným uceleným výskumno-vývojovým pracoviskom v oblasti zbraňových systémov a munície bývalého Československa. Za posledné roky sa na technický rozvoj spotrebovala viac ako jedna miliarda korún, žiaľ, výstupu v podobe objednávok vopred definovaných produktov úloh sme sa dočkali zo strany našich ozbrojených síl len poskromne. Napríklad samohybná kanónová húfnica (Shkh) Zuzana 16 kusov, Aligátor 8 kusov a pod. Tieto počty zďaleka nezodpovedajú marketingovým údajom pri začatí riešenia úloh TR a nedávajú teda ani reálnu šancu na návratnosť vložených zdrojov. Ako

zlý príklad

tu môže slúžiť systém BRAMS, ktorý v čase plánovaného zavedenia do armády bude pravdepodobne morálne zastaraný, stovky miliónov korún stála modernizácia tanku T-72, tanky do dnešného dňa nie sú v armáde modernizované a napriek vynaloženým nákladom treba vážne začať zvažovať ďalšiu modernizáciu, pretože vývoj vo svete ani v tejto oblasti nezastal a nečaká na nás.

Bez toho však nie je možné spraviť ani zásadnejší krok v obchodnej politike smerom k potenciálnym zahraničným záujemcom.

- V každom prípade aj tu by sa finančné zdroje i vynakladané úsilie mali koncentrovať. Štát musí určiť a jasne definovať naše dlhodobé priority, aby vývoj vychádzal z reálnych potrieb praxe. Jediným riešením je kooperácia so silnými svetovými hráčmi. Potvrdzuje to už doterajšia medzinárodná spolupráca, napríklad Konštrukta Defence pri modernizácii rôznych systémov so spoločnosťami, ako je Steyer v Rakúsku, Diehl v Nemecku, GIAT vo Francúzsku a iné. Aj ostatné spoločnosti v rámci celej skupiny DMD Holding hľadajú kooperačné vzťahy s partnerom v zahraničí. Významnými partnermi sú tu najmä spoločnosti British Aerospace z Veľkej Británie, ako aj Rheinmetal Landsystéme z Nemecka a pod. To, že sa Briti alebo Nemci rozhodli s nami spolupracovať, nie je len otázka lacnej pracovnej sily, ale v prvom rade skutočnosť, že takejto výrobe rozumieme a vieme ju zvládnuť na kvalitatívne požadovanej a očakávanej úrovni. A čím viac môžeme sami ponúknuť, o to je kooperačný záujem vonku väčší.

Očakávate oteplenie po našom prijatí do Severoatlantického paktu?

- Predpokladáme, že so vstupom SR do NATO sa aj tento priestor skôr otvorí. Má to aj komerčný význam, pretože takáto participácia slovenských subjektov na projektoch s renomovaným celosvetovým hráčom je doslova nevyhnutným „vízom“. Bez neho sa do medzinárodného obchodu nedostaneme, nech by sme ponúkli aj ten najkonkurencieschopnejší výrobok.

Kde vidíte reálne možnosti?

- Do budúcnosti sú tri možné cesty:

* kompletný dovoz takejto techniky,

* dovoz spojený s kooperáciou, či s finálnou montážou v SR a aplikáciou vlastných systémov,

* a vlastný vývoj a výroba.

Osobne ako najpravdepodobnejšiu a pre našu krajinu najefektívnejšiu vidím druhú alternatívu. Podstatou by bol napríklad dovoz základného vozidla i aplikácia a integrácia domácich, či doma definovaných a zmontovaných systémov. Toto je podľa mňa

jediná cesta

ako udržať pri živote zbrojársky priemysel na Slovensku. V neposlednom rade je tu možnosť cez ofsetové obchody nájsť investora pre zbrojárske podniky na Slovensku

Všeobecne však platí, že na tomto svete nič nie je zadarmo. Nenastane po vstupe SR do aliancie absolútna nutnosť vybaviť aj naše ozbrojené sily americkou či západoeurópskou technikou?

- To, čo naznačujete v otázke, považujem za krajné riešenie. Myslím si a dúfam, že to nenastane. Najnovšie iniciatívy medzi bezprostrednými susedmi SR a ČR, ale aj v rámci V4 potvrdzujú, že zainteresovaní volajú po spolupráci, kumulovaní síl a formulovaní spoločných postupov. No prvým predpokladom úspechu je pragmatická spolupráca slovenských firiem s našouarmádou. Je to náš domáci partner, poznáme sa navzájom, ale subjekty DMD Holding sa musia dostať do polohy toho, kto armáde je schopný niečo ponúknuť a dokáže svoje záväzky aj do bodky splniť.

Všetky armády okolitých stredoeurópskych krajín V4 sa transformujú. Stovky až tisíce vozidiel, pozemnej techniky nebudeme potrebovať. Podľa nových doktrín je víziou model armády 2010. Už dnes dochádza k výraznej redukcii pozemnej obrnenej techniky, ktorá sa takto stáva nepotrebnou a treba ju niekde umiestniť. Váš predchodca Ľ. Gažák upozornil na to, že samotná likvidácia sa ukazuje ako dosť drahý špás - len náklady na zničenie ručného granátu sa odhadujú na 736 Sk. Vo všeobecnosti platí, že armáda sa nezbavuje svojich vecí zadarmo. Ideálne je niekde nepotrebnú techniku predať.

- Postkomunistické krajiny majú dobre prečítané regióny, kde to ide. Materiál Armáda 2010 obsahuje body, ktorých praktické plnenie môže zahrňovať aj našu participáciu. Prozaickou otázkou najbližšieho obdobia je „len“ to, do akej miery sa náš obranný priemysel zapojí do „šachovej partie veľmajstrov“ a následne, v akom rozsahu armáda

zapojí do hry

vlastné vojenské opravárenské podniky a pod. Na všetky podobné otázky treba hľadať odpoveď veľmi citlivo. Aj preto, lebo v opravárenských podnikoch je technika i potenciál, ktorý je do značnej miery duplicitou zbrojárskeho priemyslu. Optimalizácia kapacít aj v tejto oblasti bude nevyhnutná.

Nie ste z toho nervózni?

- Vôbec nie! Naopak, komunikujeme navzájom a napríklad v prípade pozemnej techniky spolupráca firiem DMD Holdingu s VOP v Trenčíne má aj veľmi reálne kontúry. Musíme hľadať synergiu, nie konfrontáciu.

Keď to teda zhrnieme, kde vidíte oporné body ďalšieho rozvoja špeciálnej výroby na Slovensku?

- V kolesovej technike s upriamením na prieskum, jednotky rýchleho nasadenia, ochranu štátnej hranice a bezpečnosť, to sú pre nás zvládnuteľné programy. Pokiaľ ide o muníciu, myslím si, že jej výrobca ZVS Holding patrí k podnikom, ktorého ekonomické výsledky nám robia radosť a tiež trend v tejto spoločnosti z hľadiska budúcnosti vyzerá pozitívny.

A pokiaľ ide o vývoj?

- Na rok 2003 máme avizovaný zaujímavý projekt, hľadáme finančné zdroje vonku ako „vitamíny“ do technického rozvoja, aby sme takto mohli „vykryť“ vývojové kapacity, ktoré v systéme máme. Ideme na to využitím rôznych foriem kooperácie, spomínal som firmu Diehl. S firmou Diehl (spolu so slovenskou armádou) spolupracujeme v oblasti modernizácie raketovej techniky, a to na modernizácii úspešných raketometov Grad. Aktuálne je pokračovanie vo vývoj ďalšej generácie veží. Kompletu pre potreby modernizácie BVP1. Súčasnú generáciu týchto systémov máme nasadenú vo vojenských jednotkách vo východnej Európe. V spoločnosti PPS Vehicel Detva, aj napriek konkurzu materskej spoločnosti PPS Detva Holding, pokračuje výroba

vozidiel Tatrapan,

ktorých výrobu financujeme z vlastných zdrojov v rámci DMD. Je to výrobok, ktorý má šance na trhoch Ďalekého východu, ale aj v Česku a v jednotkách OSN v rámci mierových misií. Ďalší vývoj okolo výroby Tatrapanov je otázkou konsenzu so správcom konkurznej podstaty a akciovej spoločnosti PPS v konkurze. Naším cieľom je zabezpečiť si vlastnícku kontrolu nad výrobou špeciálu v Detve. Prebiehajúci zložitý proces pod Poľanou a podmienky očakávaného konsenzu ovplyvnia naše ďalšie kroky v tejto oblasti.

Máme šancu uchytiť sa s niečím aj vonku?

- Áno, trúfam si povedať, že v troch vybraných okruhoch máme porovnateľné produkty, ktoré držia krok so svetovou špičkou. Na prvom mieste by som uviedol samohybnú kolesovú húfnicu Zuzana zo ZŤS Dubnica nad Váhom, zavedenú v našich podmienkach. Robí sa na jej modernizácii, v tomto roku chceme mať hotovú 52- kalibrovú hlaveň. Verím, že nás slovenská vládna garnitúra podporí, aby sme tento systém presadili aj v podmienkach NATO. Optimizmus opierame o doterajšie vysoké hodnotenie systému Zuzana v Grécku. Ak by sa systém podarilo predať, napríklad do Česka, bol by zavedený celkovo v troch krajinách, a tak by spĺňal podmienky, aby bol akceptovaný ako zbraňový systém v rámci NATO. V oblasti ľahkých kolesových transportérov a munície tiež vidím reálne šance na úspešné uplatnenie v podmienkach rozšírenej Severoatlantickej aliancie.

Čo nám chýba k šťastiu?

- Potrebujeme nájsť vhodného kooperačného partnera, ktorý by nám pomohol zlepšiť imidž a cez ktorého obchodnú sieť by sme sa mohli dostať von aj my. To vo všeobecnosti znamená nevyhnutnosť hľadať najužšie väzby na najvyspelejšie západoeurópske štruktúry zbrojárskeho priemyslu. Ich predstaviteľov musíme presvedčiť o výhodách nami vyrábaných systémov, o možnostiach a reálnych schopnostiach slovenských podnikov. Bez zveličovania za veľmi dobré môžem označiť naše doterajšie rokovania s British Eurospace. Tu sa reálne črtá možnosť nielen na výrobu komponentov, ale aj možnosť dospieť postupne k finálnej výrobe niektorého zo systémov, napríklad v Dubnici.

A priebežné výsledky?

- Doteraz dodané vzorky splnili britské očakávania. Sme na dobrej ceste, aby sa medzinárodný projekt rozvinul v Dubnici v plnej miere. Podobné väzby vytvárajú možnosti, aby slovenské firmy mohli zapadnúť do priamych kooperačných vzťahov. A pokiaľ ide o predpokladané nákupy techniky pre potreby našej armády, dávam do pozornosti ofsetový princíp. Ofset môže priniesť

nielen zákazku,

ale aj investície. Investíciu strategického partnera, kľúčového hráča európskeho kalibru, by som bral aj za tú cenu, že by došlo k predaju niektorej zo špecializovaných fabrík alebo špeciálnej výroby ako celku a k jej následnému priradeniu k väčšiemu zbrojárskemu koncernu. Slovensku by podobné kroky len a len pomohli. Z tohto zorného uhla vidím úlohu nášho holdingu práve v príprave zbrojárskeho komplexu tak, aby jednotlivé subjekty boli pripravené na vstup prípadných investorov.

Avšak odlivová federálna vlna stiahla so sebou z Martina či Dubnice rozhodujúce technologické časti viazané na zbrojársku výrobu. V slovenských fabrikách zostali iba potopené vraky, z ktorých kapitáni strojárstva na Slovensku vyťukávajú do sveta konverzné „sos“.

- Určite máme na to, aby sa táto loď nepotopila. Ale opakujem, nemá zmysel zostať v rovine úvah o možnom rozvoji výroby tankov a ťažkých vojenských zariadení. To však neznamená, že nemôžeme ísť do modernizácie na existujúcom hardvéri, teda integrácia špičkovej elektroniky, zameriavacej techniky a najmodernejších zbraňových systémov. Vzhľadom na počty vojenskej techniky, ktoré armády musia modernizovať, je to úloha, ktorú by sme mali zvládnuť. Naša šanca je, športovo povedané, v nižších hmotnostných kategóriách. Pripomínam znovu ľahkú a stredne ťažkú kolesovú techniku, zbraňové systémy, to vieme dodnes robiť a Dubnica má stále v plnej miere zachovanú schopnosť vyrábať hlavňové systémy od 30 do 155 milimetrov. Druhá dubnická fabrika dokáže ponúknuť muníciu v rovnakom rozsahu.

Ako z tohto pohľadu hodnotíte subjekty, ktoré napredujú mimo „sféry záujmov“ skupiny DMD Holding Trenčín?

- Robia množstvo záslužnej práce, najmä v oblasti elektroniky, vstupujú do modernizácie zbraňových systémov, majú na svojom konte aj exportné úspechy. Iba pripomeniem, že súčasťou holdingu je aj spoločnosť Elektronika v Novej Dubnici atď. Ani jedna z takto špecializovaných firiem však nie je elektronikou schopná rovnocenne koncepčne konkurovať výrobe špecializovaných firiem z Nemecka, Izraela, Anglicka, Francúzska a pod.

Septembrové udalosti v USA priniesli sprísnenú kontrolu exportu vojenského materiálu. Vyvážajúce krajiny (SR nevynímajúc) sú pod pozornejším drobnohľadom Bezpečnostnej rady OSN či EÚ. Vstup SR do NATO môže našim snahám pomôcť, alebo ich pribrzdiť a časom úplne eliminovať?

- Samotný vstup do NATO ešte poriadok nespraví. Ten si musíme spraviť sami. Doterajší postup vlády SR ukazuje, že sme to schopní urobiť. Poriadok z nášho pohľadu znamená vyčistiť proces

udeľovania koncesií

subjektom na obchodovanie so špeciálnou technikou. Je neúnosné, aby licenciu vlastnilo 150 až 180 firiem. Nový zákon v tomto smere zaviedol pojem „kapitálová primeranosť“. Legislatíva zjednodušuje a spresňuje zároveň vydávanie licencie, pritom sa neoslabila kontrolná činnosť. Samozrejme, náš vstup do aliancie ovplyvní zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska, v dôsledku toho sa jasne vyprofilujú krajiny, ktoré na „vojenskej mape“ figurujú ako „čierne diery“ a tam sa jednoducho zbrane vyvážať nesmú. To musíme rešpektovať aj v rámci DMD Holdingu. Vzrastie nám však možnosť integrovať sa do priamej spolupráce so západoeurópskymi spoločnosťami, ktoré mali doteraz voči nám určité „ochranné bariéry“ napríklad pri poskytovaní dokumentácie. Aj priemyselná bezpečnosť a štandardizácia slovenských výrobcov pomôže uvoľniť pohyb informácií tohto charakteru.

Ako v tomto kontexte vidíte životnosť DMD Holding? Prežije náš vstup do NATO?

- Iba ak DMD bude do takej miery životaschopným komplexom, reštrukturalizoval vnútorné rozčlenenie na dve skupiny: civil a špeciál. Tam, kde je výroba, musí byť pričlenený aj prislúchajúci majetok, aby sme dokázali účinnejšie hľadať strategických partnerov pre jednotlivé odvetvia doma alebo v zahraničí.Spoločnosti ZŤS Koľajové vozidlá, ZTS HTZ, ZTS Kábel v Dubnici nad Váhom začínajú napĺňať tieto predstavy. Špeciálna výroba musí prejsť procesom koncentrácie aj vzhľadom na už skôr spomínané fakty. V trojuholníku Dubnica - Martin - Detva je životaschopný iba dubnický vrchol: so ZŤS Špeciál, muničnou fabrikou ZVS a v Trenčíne Konštrukta Defence. Tu vidím priestor na koncentráciu. Na tomto základe by sme mali vytvoriť jeden homogénny špeciálový celok, pre ktorý sa bude ľahšie hľadať partnerský vzťah v zahraničí. Preto hovorím o nutnosti zabezpečiť vnútornú koncentráciu, vniesť do toho logiku a paralelne hľadať odbytové a kontraktačné možnosti i priestor pre významného investora.

Tibor Bucha