Daňové náklady (výnosy) až po zaplatení - rok 2002

V slovenskej daňovej aplikačnej praxi vznikol v posledných rokoch špecifický okruh otázok (testov), ktoré nákladové položky a ktoré výnosové položky musia byť zaplatené na to, aby boli súčasťou základu dane z príjmov právnických osôb? Ide o nezvyčajnú komplikáciu, lebo v systéme podvojného účtovníctva sa účtujú náklady a výnosy už ako predpis záväzku alebo pohľadávky bez ohľadu na zaplatenie.

Základ dane sa zisťuje z oficiálneho účtovníctva, lebo by bolo nelogické a nehospodárne produkovať duplicitnú daňovú evidenciu. Vedenie účtovníctva na rok 2002 upravuje zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom rozlišuje jednoduché a podvojné účtovníctvo. Podstatný rozdiel medzi jednoduchým účtovníctvom a podvojným účtovníctvom je obsiahnutý v ustanovení § 24 ods. 1 citovaného zákona o účtovníctve. Pri oceňovaní majetku a záväzkov a pri účtovaní o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa berú za základ všetky náklady a výnosy, ktoré sa vzťahujú na účtovné obdobie bez ohľadu na dátum ich platenia. Naopak, účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva je založené na tom, že v peňažnom denníku sa účtujú len skutočné peňažné príjmy a skutočné peňažné výdavky (okrem niektorých uzávierkových účtovných prípadov, napríklad odpisov).

V sústave podvojného účtovníctva sa teda spravidla vopred zaúčtuje náklad voči vzniku záväzku (zápis 5xx/3xx) a následné zaplatenie sa zaúčtuje ako zánik záväzku voči úbytku peňazí (zápis 3xx/221). Ide o dva oddelené účtovné prípady, medzi ktorými je niekedy menší, niekedy väčší časový odstup. Vznik účtovného nákladu (účty triedy 5xx) v podvojnom účtovníctve znamená súčasne aj vznik daňového nákladu (ak upustíme od ďalších špecifických úprav základu dane) tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Po zaplatení do 31. 1. 2003

Platný zákon o daniach z príjmov je taký, že z dôvodu zaplatenia vytvára významný rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a daňovým základom. Dôsledkom toho sa zvyšujú nároky na príslušnú evidenciu na daňové účely. Týmto sa tiež z daňového hľadiska podvojné účtovníctvo približuje jednoduchému účtovníctvu. Zámer zákonodarcu však možno identifikovať pomerne jasne; podmienka zaplatenia sa zavádza najmä u služieb, lebo služby, ako nehmotný produkt, sú ťažko kontrolovateľné štátnou daňovou správou. Zavedením podmienky zaplatenia sa zavádza určitý ekonomický samoregulátor, od ktorého sa očakáva, že objem služieb sa zreálni a zúži sa priestor na daňové plánovanie a daňové úniky.

Podľa § 23 ods. 3 písm. c) a následne § 24 ods. 3 [§ 25 ods. 2 písm. c)] zákona o daniach z príjmov existujú položky, ktoré budú najprv účtovným nákladom a daňovým nákladom budú až po zaplatení, ak budú zaplatené do konca januára 2003.

Ak bude zaplatená iba časť zo zaúčtovaného nákladu, za daňový náklad sa uzná iba zaplatená čiastočná suma. Režim daňových nákladov až po zaplatení sa v zákone upravuje na viacerých miestach. Špecifikácia nákladových titulov viažucich sa na zaplatenie je však pragmaticky umiestnená najmä v jednom ustanovení, a to v § 24 ods. 3 zákona - ide o tieto:

a) Príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona.

b) Poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane.

Osobitný režim má zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu podľa § 210 Zákonníka práce (pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania). Predmetné poistenie nemusí byť na daňové účely zaplatené, lebo sa posudzuje podľa § 24 ods. 2 písm. f) zákona ako nákladová položka platená zo zákona (FS č. 5/2002), teda je daňovo uznaná v súlade s účtovníctvom.

c) Poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa § 7 a § 10 ods. 1 písm. l), poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu hradené zamestnávateľom podľa osobitného predpisu s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky, ktorá sa zahrnie do nákladov v období, keď sa o nej účtuje.

Aj keď mzdy sú tiež daňovým nákladom po zaplatení, neplatí to pre dohadnú položku. Celá výška dohadnej položky (zápis 521, 524/389), vzťahujúca sa k mzdám za nevyčerpanú dovolenku a k nevyplateným prémiám a odmenám, je daňovým nákladom bez podmienky zaplatenia (FS č. 5/2002). Iných určených nákladových druhov (napríklad sprostredkovanie), aj keď sú účtované ako dohadná položka (zápis 518/389), sa to netýka, teda musia byť zaplatené.

d) Daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v § 25 a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:

1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

2. ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4.

Podľa znenia tohto ustanovenia zaplatením je podmienená aj DPH, na ktorej odpočet nemá platiteľ nárok z dôvodu krátenie vstupnej dane koeficientom (zápis 548/343). Takto zaúčtovaný náklad nemusí byť zaplatený (FS č. 5/2002) a zahrnie sa do základu dane v súlade s účtovníctvom. Upozorňujem tiež, že podľa znenia tohto ustanovenia zákona sú na daňové účely podmienené zaplatením aj „poplatky“, teda všetky náklady, ktoré nesú toto slovné označenie podľa účtovného dokladu alebo osobitného predpisu, napríklad poplatky za znečistenie životného prostredia (vody, ovzdušia).

e) Úhrady v prospech zahraničných osôb, teda osôb so sídlom alebo bydliskom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 3) za platobné tituly uvedené v § 22 ods. 1 písm. c) a písm. d) bodov 1 a 2, a to za:

plnenie z obchodného, technického alebo iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a zo sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území SR, ak nejde o stálu prevádzkareň:

- poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

- poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu.

f) Nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:

1. Pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 950 000 Sk.

2. Pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1,6 mil. Sk najviac suma 800 000 Sk.

3. Pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1,6 mil. Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva.

Pre zdaňovacie obdobie 2002 bolo toto ustanovenie zákona zmenené zákonom č. 473/2002 Z. z., pričom sa zmeny budú aplikovať na celý rok 2002 (FS č. 13/2002). Podľa novelizovaného ustanovenia sa podmienka zaplatenia ani limit nájomného netýka operatívneho prenájmu automobilov; týka sa len finančného lízingu, teda nájomného s právom kúpy prenajatej veci. Rovnako daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, už nemá povinnosť časovo rozlišovať platby nájomného za operatívny prenájom.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, neuhradenú sumu nájomného, o ktorej bolo účtované v nákladoch v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich roku 2002, uplatní v daňových výdavkoch v súlade s ustanovením § 23 ods. 3 písm. e) zákona a u prenajímateľa sa prijaté sumy nájomného zahrnú do základu dane podľa § 23 ods. 3 písm. g) zákona (FS č. 13/2002).

Podmienka zaplatenia sa týka aj tzv. komplexného prenájmu podľa § 28 ods. 2 zákona o daniach z príjmov, keď nájomné má dve zložky, a to odpisovú časť nájomného a samotné nájomné. Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného. Odpisy ako súčasť dohodnutého nájomného nie sú uznaným daňovým nákladom vo výške presahujúcej zaplatené nájomné (FS č. 5/2001, 5/2002).

g) Úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1).

Klasifikácia produkcie bola vydaná Opatrením Štatistického úradu SR č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie, v znení opatrenia č. 24/1996 Z. z. a opatrenia č. 407/2000 Z. z. Upozorňujeme, že pod kód KP 74.1 označený ako „iné obchodné služby“ patrí celý rad služieb.

V prípade pochybností odporúčame požiadať o záväzné zatriedenie Štatistický úrad SR, ako to umožňuje citované Opatrenie ŠÚ SR. Žiadosť o zatriedenie podlieha správnemu poplatku vo výške 200 Sk (zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov - položka 267). Zaplatenie, ako podmienku uplatnenia daňového nákladu, bude v praxi potrebné odsledovať napríklad formou analytických účtov k príslušným syntetickým účtom nákladov (účty triedy 5xx), prípadne na účtoch zúčtovacích vzťahov (účty triedy 3xx), prípadne formou mimoúčtovnej operatívnej evidencie.

h) Odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych alebo podobných zmlúv, ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktorá sa zahrnie do nákladov po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe a s výnimkou provízie podľa § 25; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný tovar s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru.

Kupujúci musí na daňové účely preukázať, že predávajúci má na poskytovanie sprostredkovania oprávnenie podľa osobitného predpisu, to neplatí pri sprostredkovateľovi stavebného sporenia a poistenia.

Pri tomto ustanovení zákona sa testuje aj provízia za sprostredkovanie predaja tovaru. Pritom tovarom je v súlade s definíciou v postupoch účtovania všetko, čo účtovná jednotka nakúpila na účely predaja (FS č. 5/2002).

i) Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu do výšky 3 % úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a náhrady miezd poistencov alebo do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu do kategórie 3 alebo 4.

j) Úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom.

k) Úroky z úverov a pôžičiek s výnimkou úrokov platených subjektom, ktoré sú založené v súlade s osobitnými predpismi na tento účel.

Táto formulácia zákona znamená, že úroky platené bankám za poskytnuté úvery a pôžičky sú daňovými nákladmi bez podmienky ich zaplatenia, teda už zaúčtovaním predpisu úroku v podvojnom účtovníctve.

l) Dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1 % zo základu dane.

m) Provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie.

n) Mzdové náklady vrátane náhrady mzdy a príjmy spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti z tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.

o) Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu.

p) Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré podľa osobitného predpisu platí daňovník s príjmami podľa § 7 a § 10 ods. 1 písm. l) najviac do výšky 10 % z tohto príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.

Po zaplatení do 31. 12. 2002

Pre úplnosť dávame do pozornosti ustanovenie § 23 ods. 3 písm. d) a ustanovenie § 23 ods. 16 zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého daňovník zvýši základ dane o nezaplatené zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania. Obdobnú podmienku zaplatenie obsahuje aj ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého sú daňovým nákladom zmluvné pokuty po ich zaplatení.

Podľa skúseností z daňovej aplikačnej praxe upozorňujeme napokon ešte na jednu nákladovú položku podmienenú zaplatením - dobrovoľný príspevok záujmovému združeniu. Podľa § 20 ods. 12 zákona o daniach z príjmov možno od základu dane odpočítať príspevok do výšky 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa.

Právna úprava týchto nákladových položiek neobsahuje možnosť ich zaplatenia do konca januára nasledujúceho roka. Inak povedané, aby boli daňovým nákladom, musia byť zaplatené do konca roku 2002, okrem úrokov z omeškania, lebo tieto sú aj v množine položiek podľa § 24 ods. 3 zákona (konkrétne § 24 ods. 3 písm. j) zákona), ktoré môžu byť zaplatené až do konca januára 2003 (FS č. 5/2002).

Prijaté platby do 31. 12. 2002

Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 písm. g) zákona o daniach z príjmov sú rovnocenne aj na strane výnosov položky (sumy podľa § 24 ods. 3 zákona), ktoré sa daňovo uplatnia až po prijatí úhrady. V odôvodnení tejto právnej úpravy sa uvádzalo, že je to s cieľom posilnenia daňovej spravodlivosti pri vyčísľovaní základu dane, aby sa recipročne uplatňovali do základu dane predmetné položky, a to tak na strane daňových nákladov, ako aj na strane daňových výnosov. Dávam do pozornosti, že strana daňových výnosov (prijatie úhrady) neobsahuje žiadnu prechodnú dobu, ako je to v prípade nákladov podľa § 24 ods. 3 do konca januára 2003, inak povedané, predmetné položky daňových výnosov musia byť prijaté do konca roku 2002.

Pre úplnosť upozorňujem aj na ustanovenie § 23 ods. 3 písm. f) a ustanovenie § 23 ods. 16 zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého daňovník zahŕňa do základu dane zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Zmluvnú pokutu ustanovuje § 300 až 302 Obchodného zákonníka a úrok z omeškania definuje § 369 Obchodného zákonníka. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru; toto znenie má pokryť najmä vecný stav podľa bankových úverových zmlúv.

Medzi testovanými položkami sú aj úhrady do zahraničia podľa § 24 ods. 3 písm. e) zákona, ktoré sú na strane nákladov podmienené zaplatením. Na strane výnosov však nie sú podmienené prijatím platby, teda tieto výnosy sú súčasťou základu dane podľa účtovníctva (FS č. 5/2002).

Špecifické postavenie bolo prisúdené usmernením MF SR nedaňovým výnosom. Ide o prípady postúpenia (predaja) takej pohľadávky, o ktorej síce bolo účtované vo výnosoch, ale nebola ešte daňovým výnosom (nebola prijatá úhrada, teda bola odpočítateľnou položkou). V prípade postúpenia takejto pohľadávky sa upraví základ dane vo výške predtým účtovaného výnosu nezahrnutého do zdanených príjmov, pripočítateľná položka (FS 11/2002); toto usmernenie má tú logiku, že postúpením pohľadávky vznikne nová pohľadávka, teda touto formou dôjde k úhrade pôvodnej pohľadávky.

Forma zaplatenia

V posudzovaných ustanoveniach zákona o daniach z príjmov sa používa pojem „zaplatené“. Samozrejme, vzniká otázka, aké formy zaplatenia sa budú akceptovať. Na účely dane z príjmov nie je tento pojem definovaný na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, kde sa za zaplatenie považuje zaplatenie peniazmi alebo iným platobným prostriedkom nahrádzajúcim peniaze (porovnaj § 2 ods. 5 písm. m) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení do konca roku 2002). Podľa doterajšej aplikácie zákona o daniach z príjmov v praxi sa ustálil názor, že sa bude akceptovať každá forma zaplatenia znamenajúca zánik predmetného záväzku (napríklad zaplatenie peniazmi, zápočty, zmenky).

Uvedený aplikačný prístup vyplýva aj z Usmernenia MF SR č. 1254/2001-72 k predmetnej novele zákona o daniach z príjmov (FS č. 5/2001). Zaplatením na účely § 23 ods. 3 zákona o daniach z príjmov sa rozumie každé vyrovnanie, pri ktorom zaniká pohľadávka alebo záväzok. Ak v súlade s právnymi predpismi preberá plnenie záväzku právny nástupca daňovníka (zánik daňovníka bez likvidácie, vklad alebo predaj podniku), zaplatením sa rozumie termín prevzatia záväzku právnym nástupcom.

Podľa usmernenia MF SR bolo špecifické postavenie prisúdené organizačnej zložke zahraničného podniku v SR. Organizačná zložka zahraničnej osoby zapísaná do obchodného registra vedie podvojné účtovníctvo. Medzi zahraničným sídlom a jej tuzemskou organizačnou zložkou vzniká vnútropodniková fakturácia. Na túto vnútropodnikovú fakturáciu charakteru nákladov organizačnej zložky sa nevzťahuje podmienka zaplatenia vybraných daňových nákladov (FS č. 5/2002). Podľa nášho názoru ide o nesystémový výklad nad rámec zákona. Na organizačnú zložku a jej vnútropodnikovú fakturáciu sa plne aplikuje celý zákon o daniach z príjmov, prečo by práve podmienka zaplatenia mala byť výnimkou (zákon takúto výnimku neustanovuje).

Dodatočné priznanie

Pre správnu aplikáciu podmienky zaplatenia je dôležité ustanovenie § 23 ods. 17 zákona o daniach z príjmov. Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým nákladom podľa § 24 ods. 3 zákona, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený. Obdobne sa posudzujú položky podľa § 23 ods. 16 zákona, tieto sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade [§ 23 ods. 3 písm. d) a písm. f) zákona].

Platné znenie zákona teda neustanovuje režim podávania dodatočných daňových priznaní. Vybraný nákladový (výnosový) titul sa stane daňovým nákladom (výnosom) v zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený (prijatý). V nesolventných subjektoch sa tým značne zvýši náročnosť na evidenciu.

Závery

Na účely dane z príjmov existuje pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva množstvo položiek, ktoré sú daňovo účinné až po ich zaplatení. Z dôvodu daňovej spravodlivosti sú tieto položky daňovými výnosmi po prijatí ich úhrady.

Vývoj zákona o daniach z príjmov je taký, že z dôvodu zaplatenia vzniká čoraz väčšia diferencia medzi účtovným hospodárskym výsledkom a daňovým základom. Dôsledkom uvedeného vývoja je zvýšenie nárokov na evidenciu (účtovnú, mimoúčtovnú) na daňové účely.

Podmienka zaplatenia vybraných položiek poriadne skomplikovala aplikáciu zákona o daniach z príjmov. Dôkazom je bohatá usmerňovacia činnosť MF SR, pričom tieto usmernenia niekedy idú podľa odborných názorov až nad rámec zákona. Pritom usmernenia, ktoré nie sú vydané na báze splnomocňovacieho ustanovenia zákona a oznámené v Zbierke zákonov SR, nie sú právne záväzné.

Na účely DPH sa podmienka zaplatenia vstupnej dane od roku 2003 zrušila. Podnikateľská verejnosť by určite privítala obdobný počin aj na účely dane z príjmov.

Ing. Vladimír Pastierik

HZ Tax, k. s., Prievidza