Útok na Irak až v marci?

Američania a Briti sú proti vojne bez súhlasu OSN

Americké jednotky v Perzskom zálive nebudú pripravené na útok na Irak skôr než koncom februára alebo začiatkom marca. Dôvodom sú logistické komplikácie súvisiace s nasadzovaním rozsiahlej bojovej sily, informoval včera denník USA Today v čase rozmiestňovania amerických jednotiek v oblasti. Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ podľa denníka uviedol, že operáciu na zvrhnutie irackého prezidenta Saddáma Husajna presunuli z polovice februára na neskôr, keďže príprava pozemných, námorných a leteckých síl si vyžiada dlhší čas. Pentagón zatiaľ správy nekomentoval. Ako ďalší dôvod časového posunu predstaviteľ uviedol, že Turecko zatiaľ nesúhlasilo s prijatím 80 000 amerických vojakov, ktorí by sa zúčastnili na útoku zo severu. USA v ostatných dňoch prikázali presuny niekoľko tisíc vojakov do oblasti, kde by sa v polovici februára mohli nachádzať asi 150-tisícové sily.

Váhaví občania

Vojna proti Iraku bez mandátu OSN momentálne nemá podporu väčšiny obyvateľov USA ani Veľkej Británie. Vyplýva to z prieskumov, ktoré v nedeľu zverejnili v týchto krajinách. V prieskume americkej mediálnej skupiny Knight Ridder sa vyslovili dve tretiny z 1204 opýtaných Američanov proti útoku bez schválenia OSN. Len štvrtina občanov Spojených štátov vidí v Iraku hrozbu pre svoju vlasť. Podobná situácia je aj v Británii, ktorá patrí medzi najbližších spojencov Washingtonu. Asi 58 percent Britov je podľa internetového prieskumu inštitútu YouvGov na vzorke 1425 respondentov v súčasnosti presvedčených, že iracký prezident Saddám Husajn nie je natoľko nebezpečný, aby to bolo dôvodom na vojenský zásah.

Zapoja sa

Česká vláda včera jednomyseľne schválila americkú žiadosť o pomoc pri príprave útoku na Irak. Českí vojaci sa zapoja do operácie proti Iraku pod mandátom OSN alebo v prípade použitia zbraní hromadného ničenia. Po včerajšom zasadaní kabinetu za účasti prezidenta Václava Havla to oznámil český premiér Vladimír Špidla (ČSSD). Podľa uznesenia, ktorým sa bude ešte zaoberať Parlament ČR, vláda trvá na mandáte OSN. Bez neho vojaci môžu zasiahnuť, ak budú v oblasti nasadené zbrane hromadného ničenia. Mandát OSN podľa Špidlu znamená rezolúciu alebo stanovisko Bezpečnostnej rady OSN, alebo vyhlásenie jej predsedu.

Bojové lietadlá americko-britských spojeneckých síl hliadkujúcich v bezletovej zóne nad južným Irakom včera zaútočili na protilodný raketomet irackej obrany v Perzskom zálive. Podľa vyjadrenia amerických vojenských zdrojov iracké odpaľovacie zariadenie predstavovalo hrozbu pre americké a spojenecké plavidlá v oblasti. Lietadlá počas bombardovania zhodili aj vyše 200 000 letákov s odkazom, aby irackí vojaci i civilné obyvateľstvo v južnom Iraku počúvali americké rozhlasové vysielanie určené pre túto oblasť.

Nárast rakoviny

Iracké ministerstvo zdravotníctva včera oznámilo, že počet prípadov rakovinových ochorení v krajine stúpol od skončenia vojny v Perzskom zálive v roku 1991 viac ako šesťnásobne. Tento jav údajne súvisí s používaním rádioaktívnej munície americkou a britskou armádou. Podľa ministerstva je vyše šesťnásobný nárast onkologických ochorení dôkazom vážnosti situácie, ktorá pretrváva „pokračovaním americko-britskej agresie a zákazom dovozu mnohých liekov a lekárskeho vybavenia“ do krajiny.

Zbrojní inšpektori OSN v Iraku potrebujú ešte niekoľko mesiacov na to, aby zistili, či režim prezidenta Saddáma Husajna vyvíja zbrane hromadného ničenia, uviedol včera v Paríži šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Mohamed El-Baradei. Ako po schôdzke s francúzskym ministrom zahraničných vecí Dominiquem de Villepinom vyhlásil šéf MAAE, inšpekcie budú napredovať efektívnejšie len v prípade, že Irak sa na nich bude podieľať aktívnejšie.

(TASR)