Svetové plusy a mínusy

Vývojových rizík je viac ako dosť

Svetové ekonomické fórum (WEF) na svojom výročnom summite už tradične bude venovať veľkú pozornosť perspektívam globálnej ekonomiky. Minuloročný vývoj pritom napovedá dosť o tom, aká vážna je situácia v tomto smere. Veď najsilnejšie ekonomiky sveta vlani zaznamenávali útlm alebo len minimálny rast, Latinská Amerika prežívala bolestivú krízu, pokračoval africký tanec beznádeje. Keď k tomu pridáme aktuálne riziká deflácie či vojny v Iraku, je jasné, že lídri globálnej ekonomiky budú mať čo robiť, aby ju v roku 2003 úspešne „ukočírovali“.

Americké hospodárstvo, spoľahlivý motor globálneho rastu v 90. rokoch, zaznamenalo ďalší nevýrazný rok. A hoci sa pesimistické predpovede o „dvojitej recesii“ nepotvrdili, nedošlo ani k výraznejšiemu rastu, ktorý predpovedali optimisti. Až 4-percentný rast hospodárstva v treťom štvrťroku je pritom určite povzbudivým javom, no analytici sa domnievajú, že na začiatku roku 2003 znovu klesne k nižším hodnotám. Vysvetľujú to krehkosťou spotrebiteľskej dôvery, tradičnej hnacej sily americkej ekonomiky.

Európska centrálna banka (ECB) v decembri zredukovala rastové vyhliadky na rok 2003 z pôvodných 2,1 až 3,1 percenta na 1,1 až 2,1. ECB sa pritom odvolala na nestabilitu finančných trhov či hrozbu vojenského zásahu v Iraku. Okrem toho najnovšie zhodnotenie eura by mohlo vyvolať deflačné tlaky v niektorých členských krajinách eurozóny, hlavne v Nemecku. Podľa zdrojov WEF temné ekonomické predpovede, a najmä slabé krátkodobé perspektívy pre Nemecko jasne naznačujú, že európska ekonomika potrebuje zásadnú štrukturálnu reformu.

Ázijské krajiny si na prelome rokov za hlavný cieľ stanovujú ďalšie ekonomické zbližovanie, či už v rámci skupiny ASEAN alebo medzi členmi ASEAN a najväčšími kontinentálnymi ekonomikami - Čínou, Japonskom a Kórejskou republikou. Inak v súčasnej situácii, keď Japonsko bojuje s recesiou, sa Čína objavuje ako hnací motor ekonomického rozvoja kontinentu. Najmä o vstupe najľudnatejšie krajiny do WTO a po novembrových zmenách vo vláde badať zvýšený záujem o investície na čínskom trhu.

Kým rozvinuté krajiny bojovali s hospodárskym útlmom, Latinská Amerika na čele s Argentínou prežívali hotovú agóniu. Stačí uviesť, že HDP na obyvateľa kontinentu klesol zo 4400 USD v roku 2001 na 3500 USD v roku 2002. V extrémnej biede stagnovala aj Afrika. Podľa zdrojov WEF to najmä platí pre subsaharskú časť čierneho kontinentu, kde asi 40 percent z celkovo 659 miliónov ľudí žije pod medzinárodne stanovenou hranicou chudoby, čo je jeden americký dolár na deň. Podiel Afriky na svetovom obchode naďalej klesá a v súčasnosti sa pohybuje pod úrovňou 2 percent z celkového svetového obchodu.

Čiže vývojových rizík je viac ako dosť, najmä v situácii, keď hrozí vojna v regióne bohatom na ropu. Podľa odhadov, ktoré uvádza WEF, si vojenský zásah v Iraku vyžiada náklady vo výške 55 až 120 miliárd USD. No tie najhoršie scenáre hovoria až o 1,6 bilióna. WEF pritom zdôrazňuje, že je nevyhnutné zamerať sa viac na podporu ekonomického rastu v arabskom svete. Ten v rokoch 1975 až 1998 rástol v priemere o 0,5 percenta, čo je v porovnaní s globálnym priemerom o 1,3 percenta veľmi skromný výsledok.

(Hd, by)