Ekonomika stále na hrane

Čoraz viac Nemcov si hľadá zamestnanie v zahraničí

Len málokto z našincov by sa nechcel vzdať slovenských ekonomických reálií v prospech vysnívaných v Nemecku. Chceli by sme predovšetkým nemecké platy, dôchodky, sociálne zabezpečenie a vlastne celú ich životnú úroveň.

Pre niektorých preto možno prekvapujúco bude znieť, že súčasná ekonomická situácia najväčšej ekonomiky EÚ nie je vonkoncom ružová, (aj keď sa dá stále ťažko porovnávať s tou našou). Už dávno sú preč časy, keď v 60. rokoch prichádzali ekonomiku podporiť „gastarbeiteri“ hlavne z Turecka. V poslednom čase čoraz viac Nemcov hľadá zamestnanie v zahraničí. Ročne je to viac ako 100-tisíc obyvateľov. Zasľúbenými krajinami sú: Írsko, Británia, Španielsko a Benelux. Aj to svedčí o tom, že najväčšia ekonomika eurozóny už dlhší čas nepracuje na plný výkon.

Krajinu, ktorá prakticky ovplyvňuje ekonomický chod celej Európy vrátane Slovenska, trápi vysoká miera nezamestnanosti, rozpočtový deficit a najpomalší ekonomický rast nielen v celej únii, ale aj od poslednej recesie v roku 1993. K tomu všetkému ešte odbory nahlas kričia, že životná situácia je zlá a nezamestnanosť dosahuje úctyhodné rozmery. Podnikatelia sa zasa obávajú, že nemecká vláda priškrcuje ich investičné snahy.

Ekonómi a najmä vládny politici preto skúšajú kombináciu všetkých možných nástrojov rôznych hospodárskych politík, len aby dostali hospodárstvo z kómy. Použitie lieku na jeden neduh môže vyvolať ďalšie ťažkosti, a tak sa zdá, že liečba nebude vôbec jednoduchá a krátka.

Prvým problémom Nemecka je nezamestnanosť, ktorá dosahuje štvorročné maximum. Počet ľudí bez práce sa už niekoľko mesiacov pohybuje nad úrovňou 4 miliónov. Pri množstve práceschopného obyvateľstva to v percentuálnom vyjadrení dosahuje viac ako 10 %. V decembri nezamestnanosť v Nemecku poskočila na 10,1 % a bez práce v tom čase bolo asi 4,197 mil. obyvateľov. Podľa analytikov nemecké hospodárstvo nie je také silné, aby vyprodukovalo nové pracovné miesta. Vláda prišla s riešením, ako zvýšiť počet zamestnaných v hospodárstve. Minister hospodárstva Wolfgang Clement začiatkom januára povedal, že by sa počet nezamestnaných mohol opäť znížiť pod hranicu 4 miliónov. Pomôcť má predovšetkým reforma na trhu práce, ktorá počíta s opatreniami na podporu tvorby menej platených miest. Tú však sprevádza kritika najmä z podnikateľského prostredia.

Ďalším závažným problémom je deficit štátneho rozpočtu. Nemecko ako druhá krajina vôbec porušila Pakt stability a hospodárskeho rastu, keď rozpočtový deficit prekročil úroveň 3 % HDP. V roku 2002 skončilo hospodárenie stredoľavicovej vlády so schodkom 3,8 % HDP. Európska komisia tak začala oficiálne disciplinárne konanie. Nemecko musí do apríla prijať také opatrenia, aby zamedzilo zvyšovaniu deficitu, inak ho čakajú mastné pokuty. Príčinou tohto stavu je na jednej strane slabá ekonomika, ktorá znižuje daňové príjmy rozpočtu, a na druhej strane nezamestnanosť, ktorá zase zvyšuje sociálne výdavky. Vláda je tak v začarovanom kruhu. Nemôže pomôcť podnikateľom a znížiť im dane, na druhej strane potrebuje dodatočné príjmy, ktoré súvisia s reformami na trhu práce.

Najviac však všetkých trápi ekonomický rast krajiny. Ak by totiž hospodárstvo rástlo vyšším tempom (ťahané najmä spotrebou obyvateľstva a súkromnými investíciami), problémy s nezamestnanosťou a deficitom by sa stratili. V roku 2002 rast nemeckého hospodárstva balansoval okolo nulovej hodnoty. Na tento rok sa neočakávajú lepšie výsledky. Dokonca vláda by podľa neoficiálnych správ mala znížiť prognózu rastu HDP na tento rok z 1,5 % na 1 %.

Správy z Nemecka nemajú len príchuť horkosti. Včera napríklad prekvapil trh údaj o stave priemyselnej výroby, ktorá v novembri vzrástla o 2,5 %, keď ešte v októbri klesla o 1,3 %. Jedna lastovička však leto nerobí a najväčšia ekonomika eurozóny tak zostáva stále na hrane.

Marcel Laznia