Sociálna núdza nie je hmotná

Ako zladiť dopyt po službách a po pracovných miestach

Odborníci spočítali, že približne 10 % ľudí v poproduktívnom veku potrebuje skôr alebo neskôr niektorú zo sociálnych služieb: asi 6 % opatrovateľskú službu v domácnosti a 4 % v pobytovom zariadení (domov dôchodcov alebo zariadenie opatrovateľskej služby). Keďže na Slovensku žije asi milión občanov v tomto veku, znamená to, že službu ich potrebuje asi 100-tisíc. V skutočnosti je však poberateľov sociálnych služieb v tejto vekovej kategórii iba 40-tisíc a dopyt po nich je neuspokojený. Ako na konferencii s témou sociálnych reforiem, ktorú zorganizoval v závere minulého týždňa Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Združenie za sociálnu reformu, konkrétnymi údajmi dokumentovala Helena Woleková z Nadácie pre podporu sociálnych zmien SOCIA, vytváranie pracovných miest zabezpečovaním služieb nie je nijakou chimérou. Za desať rokov (1992 - 2002) investovali spolupracujúce holandské nadácie do 99 projektov sociálnych služieb 154 mil. Sk na ich materiálne vybavenie, 2700 občanov tieto služby denne využíva a 400 ľudí našlo trvalé zamestnanie. Aj keď automatické prepočítavanie je asi nenáležité, v prípade služieb pre 60-tisíc potenciálnych klientov by to mohlo znamenať 10-tisíc pracovných príležitostí, veď táto oblasť je náročná na ľudskú prácu. Pretože je v záujme klienta potrebné priblížiť služby k nemu a nie naopak, znamená to prácu najmä pre ľudí na vidieku, kde je jej najväčší nedostatok. Z finančného hľadiska to pritom nemusí nevyhnutne znamenať nárast, stačí sa viac sústrediť na rozvíjanie

terénnych služieb

a na transformáciu veľkokapacitných špecializovaných zariadení, ktoré jeho obyvateľa vzďaľujú od domova a blízkych. Odpadne aj vyplácanie sociálnych podpôr nezamestnaným v núdzi. Veď kým v Trenčianskom kraji vydali za rok 345 mil. Sk na zabezpečenie opatrovateľskej služby pre 2710 občanov a umiestnenie 2731 občanov v pobytových zariadeniach, v porovnateľnom Žilinskom kraji dokázali za 271,3 mil. Sk poskytnúť opatrovateľskú službu v domácnosti 5028 občanom, kým v pobytových zariadeniach ich bolo 2110. Kým v Trenčianskom kraji dostalo za viac peňazí službu 4,8 % občanov v poproduktívnom veku, v Žilinskom kraji, kde sa už dlhší čas sústreďovali na terénne služby, ju dokázali za menej peňazí poskytnúť 6,1 percenta. Pretože sociálne služby sú určené ľuďom v sociálnej núdzi, ktorá nie je zároveň hmotnou núdzou, možno očakávať, že si budú tieto

služby kupovať,

aj keď iba malá časť má na to, aby ich dokázala financovať v plnej výške. „Musí byť určená spoločensky únosná cena,“ zdôrazňuje H. Woleková, „a verejné zdroje by mali slúžiť na dofinancovanie.“ Napokon aj neziskové organizácie, ktoré sú z veľkej časti prevádzkovateľmi týchto služieb a môžu odbremeniť obce (tie získali kompetencie v tejto sfére od 1. 1. 2003) od ich organizovania a prevádzkovania, vedia nájsť zdroje na ich čiastočné financovanie. Dôležité je dokázať spolupracovať a vidieť predovšetkým záujem a potrebu toho, komu je služba určená.

Zuzana Krútka

Tabuľka: Reforma sociálnych služieb

Ciele

• viac služieb

• bližšie k občanovi

• zvýšenie kvality

• nezvyšovanie verejných výdavkov

Nástroje

• decentralizácia - pokračovanie reformy verejnej správy

• transformácia existujúcich služieb

• verejno-súkromné partnerstvá

Zdroj: Socia

Tabuľka: Služby pre starších v piatich krajoch SR

Kraj Počet starších občanov Poberatelia opatr. služby Občania v pobyt. zar. Výdavky spolu

Prešovský 124 570 2834 - 2,3% 1322 - 1,0 % 203 014

Košický 130 550 3095 - 2,4 % 1689 - 1,3 % 228 874

Žilinský 117 465 5028 - 4,3 % 2110 - 1,8 % 271 359

Banskobystrický 125 725 2495 - 2,0 % 2066 - 1,6 % 282 718

Trenčiansky 112 960 2710 - 2,4 % 2731 - 2,4 % 345 033

Zdroj: MPSVR SR