Aj štrajkmi do Európy?

Komentuje Vladimír Turanský

Keď súčasná koalícia legitímne prevzala správu tejto krajiny, priam osvietenecky otvorila agendu o presadzovaní novej politickej kultúry. Nechce sa mi veriť, že motívom bola len jej krehká parlamentná väčšina. Ako nedávno uviedol nemenovaný autor, vlajka novej politickej kultúry na starej tyči však už teraz vyzerá hlúpo. Čím ďalej tým viac začína byť porušovaný princíp korektného dialógu, tak, aby nebolo porazeného, no stále viac víťazov. Na prospech všetkým. Príkladom je spôsob vyjednávania zásad, ktoré by mal obsahovať aj nový Zákonník práce. Ide však vlastne o celý sociálny dialóg.

Slovenský holubičí národ sa začína meniť. Prijatím nového pracovného kódexu v parlamente v tej podobe, ako je navrhovaný, nepochybne skončí u nás sociálny mier. A treba povedať, že ho k tomu na európsky spôsob začala vychovávať práve exekutíva. Odborári už vyzývajú na nasledovanie vyspelých krajín. Veď viceprezident KOZ Eugen Škultéty už stačil pred ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde odbory chcú až do tripartity 24. januára viesť tzv. okupačný štrajk, poukázať na akcie talianskych odborárov. Tých sa vraj len za vypustenie jedného článku z kódexu práce zišli v Ríme na demonštrácii tri milióny. Predstavitelia vlády a tripartity dosť naivne vyzývajú odbory, že protesty nie sú cestou na riešenie problémov. Tých nám je vskutku najmenej treba. Chcel by som však vidieť, či by sa odvážili s takýmto „argumentom“ prísť medzi štrajkujúcich niekde v západnej metropole.

Odborári a vláda sa zrejme na Zákonníku práce nedohodnú, lebo nevedia počúvať a pochopiť argumenty partnera. Už neraz sme zdôrazňovali, že sociálny dialóg nie je o víťazovi a porazenom, ale o dohode. A to platí aj o Zákonníku práce, pri tvorbe ktorého by vláda mala byť najmä objektívnym koordinátorom. Veď ide predovšetkým o zamestnávateľov a zamestnancov a nie členov vlády. Radový pracovník sotva vie zodpovedne analyzovať, kto mu hovorí pravdu a riadi sa skôr intuíciou. Do sporu sa však už intuitívne vmontovali aj niektorí študenti. Tí o. i. tvrdia, že pracovné miesta vytvárajú úspešné podniky a nie úspešní odborári. Mládež inak zmýšľajúca by iste mala iný názor. Podľa mňa však predovšetkým taký podnik môže byť úspešný, v ktorom pracujú spokojní (nie pohodlní) ľudia. Na nich sa totiž môže zamestnávateľ spoľahnúť. Ako hovorí autor jednej publikácie, kde je vôľa, tam je cesta (riešiť problémy). Alebo je všetko u nás inak?