Kam kráča zdravotníctvo?

(Pokračovanie z 14. 1.)

2. Tzv. Beveridgov model - národná zdravotná starostlivosť sa financuje prevažne z daní. Tento model sa rozvinul hlavne po druhej svetovej vojne. Južné krajiny tento model prijali v rokoch 1978 až 1984 a Kanada už v roku 1970. Typický je univerzálny prístup, kontrola výdavkov, väčšia spravodlivosť, ako aj voľnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti.

3. Tzv. Semaškov model - centralizovaný systém zdravotnej starostlivosti, ktorý sa čiastočne podobá Beveridgovmu modelu. Financuje sa zo štátneho rozpočtu a prístupný je pre všetkých. Kontrolu uskutočňuje vláda prostredníctvom centrálneho plánovania. Neexistuje žiadny privátny sektor. Bol typický pre krajiny strednej a východnej Európy (bývalé krajiny tzv. socialistického bloku).

Na Slovensku sa prechod k povinnému zdravotnému poisteniu od silne centralizovanej sústavy zdravotnej starostlivosti, financovanej prostredníctvom štátneho rozpočtu, trvajúcej na území bývalého Československa takmer 40 rokov, uskutočnil v roku 1993. Táto zmena bola spojená s daňovou reformou k 1. januáru 1993.

Zákonom NR SR č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia bola zriadená Národná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia - teda samostatná inštitúcia nezávislá od štátneho rozpočtu. V tomto roku sa však Národná poisťovňa naďalej financovala prostredníctvom štátneho rozpočtu (až konca roku 1993).

K 1. januáru 1995 v súvislosti s kompetenčnými, hospodárskymi, ako aj organizačnými nezrovnalosťami došlo k odčleneniu zdravotného poistenia od nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, keď nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. V tomto období vzniklo 12 zdravotných poisťovní. Mechanicky sa prebral systém (12 poisťovní a bodovania) z Nemecka, bez ohľadu na špecifické črty Slovenskej republiky. (Nemecko má 80 miliónov obyvateľov, z toho asi 60 miliónov ekonomicky činných, avšak Slovenská republika má „až“ 5,5 milióna obyvateľov a z toho asi 1,8, prípadne dva milióny ekonomicky činných, inú tvorbu výšky HDP, mieru nezamestnanosti atď.). Vzhľadom na uvedené faktory sa zákonite museli prejaviť problémy v hospodárení vzniknutých poisťovní. Trh lepšie funguje v krajine s väčším počtom ekonomicky činných obyvateľov ako v krajine s malým počtom, na čo, ako sa zdá, kompetentní stále zabúdajú. V tejto súvislosti sa natíska otázka, prečo sa napríklad neprevzal model Dánska, kde majú iba jednu zdravotnú poisťovňu, avšak poskytovanie zdravotnej starostlivosti je na vysokej, kvalitnej a ekonomicky efektívnej úrovni. Prečo sa vyberie vždy ten „najvhodnejší“ model? Jednoznačne možno konštatovať, že ide vždy o partikulárne záujmy určitých politických skupín, čo sa zákonite prejavuje vo funkčnosti, či viac v nefunkčnosti systému na úkor občana.

Základné princípy

Základnými znakmi zdravotného poistenia sú najmä princípy vzájomnosti a solidarity (absolútnej).

1. Princíp vzájomnosti

Vyjadruje spôsob zhromažďovania finančných prostriedkov prostredníctvom pravidelných platieb do fondu zdravotného poistenia a spôsob financovania nákladov zdravotnej starostlivosti. Ide o spôsob uspokojovania individuálnych potrieb jednotlivcov za spoluúčasti ostatných jedincov, ktorí majú rovnaké potreby. Napĺňanie tohto princípu je postupným, zdĺhavým procesom, ktorý možno nazvať aj prechodom od človeka, ako prevažne objektu zdravotného poistenia k človeku, ako k plnoprávnemu, zodpovednému a rešpektovanému subjektu. Základným predpokladom je však dobré vzdelanie a informovanosť jedincov a občanov, ktorí si uvedomujú svoje práva, ale aj povinnosti a zodpovednosť, a ktorí sú dostatočné zrelí a vyspelí pre zodpovedné konanie. Možno povedať, že širšie uplatňovanie tohto princípu je vecou iba vyspelých spoločenstiev.

2. Princíp absolútnej solidarity

Je výrazom toho, že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Preto vždy a za všetkých okolností je svojou existenciou v určitej miere odkázaný aj na druhých. Je závislý od spolupatričnosti spoločnosti ako celku. Základom tohto myšlienkového konceptu je poznanie nevyhnutnosti harmonickej spolupráce medzi ľuďmi. Solidarita je výrazom ľudského porozumenia a pospolitosti, vzájomnej súdržnosti, ale aj zodpovednosti. Je vedená úsilím o zjednocovanie záujmov, hlavne pokiaľ ide o materiálne životné podmienky, a to na základe slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širšieho spoločenstva. Solidarita - vzájomná podpora, spolupatričnosť súvisia predovšetkým s vytváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jedincov v záujme napĺňania idey sociálnej spravodlivosti. Absolútna solidarita, typická pre zdravotné poistenie, je vyjadrením „každému rovnako“ a zároveň „podľa potrieb“.

Okrem uvedených princípov sú to aj ostatné základné všeobecné princípy týkajúce sa nielen zdravotného poistenia, ale aj sociálneho zabezpečenia (teda nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia), a to napríklad obligatórnosť, univerzálnosť, jednotnosť, priebežné financovanie a štátna garancia.

Princíp obligatórnosti - je prejavom vzniku povinného zdravotného poistenia priamo zo zákona.

Princíp univerzality - je vyjadrením, že na všetky osoby s trvalým pobytom (žijúce na území určitého štátu) na území Slovenskej republiky sa aplikuje základný (napríklad poisťovací) systém, ktorý im zaručuje jednotnú základnú zdravotnú starostlivosť pri splnení zákonom stanovených podmienok. Vznik sociálnej udalosti (choroby, úrazu) preukazuje občan a na strane druhej základný (napríklad poisťovací) systém mu poskytuje nárokové plnenie aspoň na určitej minimálnej úrovni. Ide o univerzálne právo občanov na základné nároky, ktoré garantuje štát.

Princíp jednotnosti - je prejavom úsilia zabezpečiť všetky oprávnené subjekty podľa rovnakých jednotných pravidiel.

Princíp priebežného financovania - vyjadruje aj tomu zodpovedajúci neziskový charakter povinného zdravotného poistenia.

Princíp štátnej garancie (zaručenosti) - je charakterizovaný z hľadiska právneho a ekonomického.

Prejavom právnej záruky je tzv. sociálna istota, čiže miera a spôsob realizácie ústavou zaručených občianskych práv, ako aj zaručenosť individuálnych nárokov súdnym posudzovaním správnych výrokov pri aplikácii predpisov. K právnym zárukám patrí aj právny nárok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri vzniku všetkých zákonom stanovených sociálnych udalostí (choroby, úrazu).

Ekonomickými zárukami sú záruky solventnosti systému a prípadné subvencie od štátu. Prostredníctvom zdravotného poistenia sa zabezpečuje úhrada zdravotnej starostlivosti pri predchádzaní chorobe, v prípade choroby, pri predchádzaní úrazu a v prípade úrazu.

JUDr. Z. Macková, PhD.