Je po nájazdoch na čučoriedky

Nový zákon je prísnejší a reaguje na legislatívu Európskej únie

Napriek tomu, že príroda je dostupná každému, prioritou týchto dní je chrániť ju. Deväť národných parkov Slovenska je naším najväčším dedičstvom, ktoré zaberá 6,5 % rozlohy Slovenska. Atraktívne prírodné prostredie však priťahuje čoraz viac návštevníkov, ktorí sem prichádzajú využiť voľný čas, teda nielen za prírodnou scenériou, ale i za zdravším životným prostredím. Ročne ich hranice prekročí niekoľko miliónov ľudí, pričom zaťaženosť návštevnosťou nie je rovnomerná. Zatiaľ čo národné parky vo Vysokých, v Nízkych Tatrách, Slovenskom raji a Malej Fatre prekročí vyše milión turistov za rok, Národný park Poloniny či Slovenský kras len niekoľko desiatok tisíc. V tomto období sú mimoriadne

aktuálne zmeny,

ktoré do praxe uviedol od 1. 1. 2003 nový zákon o ochrane prírody a krajiny - zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. Zmeny si vyžiadala aj implementácia legislatívy EÚ, ktorá vyznáva iné princípy ako naša. Nepredpisuje, čo a ako má štát chrániť, ale určuje cieľ, čo je pre SR najťažšie, pretože tento cieľ je spojený s vymožiteľnosťou zákona a v našich podmienkach aplikácia zákona v praxi nebola vždy adekvátna. Podľa predchádzajúceho zákona č. 287, ktorý platil od roku 1995, nepoznali návštevníci na týchto územiach zákazy, iba vo vyšších stupňoch ochrany. Konflikty peších turistov na značkovaných turistických chodníkoch s majiteľmi horských bicyklov, so snežnými skútrami, s lyžiarmi, či so skialpinistami boli čoraz častejšie a tvrdšie. Dochádzalo ku kolíziám s lesnou technikou i lesnou zverou. Zákonom č. 543 na území parkov aj chránených krajinných oblastiach (CHKO) sa isté činnosti priamo zakazujú. Predtým na výnimku stačil súhlas väčšinou od OÚ ŽP. Dnes platí zákaz vjazdu a státie áut napríklad už i na lúkach v 2. stupni ochrany prírody. V 3. stupni sa nebudú môcť cyklisti pohybovať ani po zvážniciach, turisti zase mimo vyznačených či náučných chodníkoch za hranicami zastavaného územia obce. Stávalo sa, že cyklisti sa prevážali priamo po zjazdovkách či dokonca v pásme kosodreviny. Významnou zmenou v 3. stupni je aj

zákaz zberu

lesných plodín. Známe „koristnícke“ nájazdy na čučoriedky, maliny, černice, často pred zrelosťou, ničili porasty, ale i základnú bázu potravy pre celý rad živočíchov. Zákon myslel aj na poľovníkov a zakazuje organizované poľovačky, pri ktorých dochádzalo k zastreleniu aj ďalších druhov zveri. Jedným z poslaní parkov na Slovensku je aj usmerňovanie rekreačného potenciálu tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich primárneho poslania. Záťaž na hory bude len narastať a keď návštevnosť a viaceré nepriaznivé vplyvy nebudeme regulovať, o 20 - 30 rokov nemusia citlivejšie živočíchy už existovať. Pokračuje napríklad projekt na

záchranu kamzíka,

ktorých počet klesol z 800 - 900 kusov na kritických 190 kusov. Aj v Nízkych Tatrách je snaha organizovať vzrastajúcu horskú turistiku, naráža však na problémy s vyznačením, ktorých je v horách stále málo. Existuje tiež sadzobník pokút, avšak v 90 % prípadov sa pristupuje najprv k dohováraniu. Napríklad z radov cudzincov až 60 % nevedelo, že porušuje zákon. Šancou budú práve avizovaní rančeri - strážcovia poriadku, ktorí pomôžu aj pri takýchto nepopulárnych opatreniach a návštevné poriadky národných parkov, ktoré vzniknú v blízkej budúcnosti. Vysoké Tatry sú mimoriadne cenené pre ľudí postihnutých astmatickými a srdcovými chorobami a aj preto sa kompetentní chcú viac orientovať na kúpeľníctvo, staviť skôr na zdraviu prospešný biznis, ako len komerčný. K súčasným zjazdovkám neplánujú povoliť a rozšíriť ďalšie kapacity práve z dôvodu zachovania prírody. Tatranský národný park v minulosti, v 80. rokoch, navštevovalo okolo päť miliónov osôb ročne. Návštevnosť klesla na 2,5 milióna a vlani zaznamenali nárast na tri až štyri milióny. Do hôr sa vracia najmä česká klientela. Tento trend so sebou prináša aj vyššiu kapacitu hotelov, ktorú chcú v Tatrách udržať a usmerňovať na princípoch trvalo udržateľného turizmu.

Eva Berčíková