Budúcnosťou morské stavby

Bez vody, ktorá predstavuje viac ako osemdesiat percent zemegule, by náš svet nemal minulosť ani budúcnosť. Oceány sú zdrojom potravín, fantastických bytostí, pokladov a záhad, opradených tajomstvom. V úteku pred preľudnenou planétou ako riešenie ponúkajú vedci život na dne morí. Prenajmem veľký pozemok, pripravený na bývanie. Voda, hojnosť potravy, zemetrasenie nehrozí. Poloha šesťsto metrov od pobrežia v hĺbke päťdesiatdva metrov... Ešte nikto sa neodvážil zverejniť inzerát tohto znenia, ale podľa vedcov je to otázka neďalekej budúcnosti. Stavební inžinieri a projektanti už projektujú výstavbu domov na morskom dne. Japonci, Izraelčania a Monačania veria, že by tak vyriešili problémy súvisiace s preľudnenosťou miest.

Keď sa hovorí o morských mestách, ľudia uvažujú o podmorských domoch z ocele a zo skla, do ktorých by vchádzali a vychádzali žabí muži. Podobné stavby zatiaľ neexistujú, okrem niekoľkých, ktoré sú určené na výskum. Spomínané úvahy sú iba vrcholkom ľadovca jednej z najväčších výzev modernej doby - využitie mora pre rozvoj ľudskej činnosti. V Japonsku už dávnejšie bolo zaplnených dvadsať percent Tokijského zálivu, aby sa rozšírila mestská plocha. Časť mesta Kobe sa týči na umelých ostrovoch. Výstavba morských miest sa tam už približuje k realite. Ešte v roku 1995 na kongrese morských miest v Monaku predložili nákres osackého morského koridoru. Japonci predstavili širokú chodbu pozdĺž zátoky vo vzdialenosti asi sto metrov od pobrežia. Pod povrchom by sa nachádzali spoje a časť technických služieb, na povrchu by boli umiestnené ostrovčeky, malé morské mestečká s bytmi, ale aj časť prístavu, letisko a zábavné strediská. Bolo by to akési dvojmesto. Morské a zároveň podmorské, tradičné i atypické. Izrael zasa študuje spôsob ako rozšíriť územie podľa návrhu predloženého vo februári 1999 v Tel Avive. Ide o vytvorenie desiatok umelých ostrovov, ktorým sa vraví poklady zeme, každý s rozlohou jeden štvorcový kilometer. Ostrovy by mali byť vybudované pozdĺž preľudneného pobrežia, kde žijú dve tretiny obyvateľstva.

Problémy, ktoré sa objavili pri výstavbe letiska Kansai v Kóbskej zátoke v Japonsku, potvrdili náročnosť tejto techniky. Napriek tomu dnes už existuje veľa projektov plávajúcich a poloplávajúcich štruktúr. Napokon táto myšlienka nie je najmladšia. Už v októbri 1930 existoval nákres plávajúceho letiska, z ktorého by štartovali dvojplošníky. V súčasnosti sa navrhujú nielen letiská. Jeden z najambicióznejších projektov predložilo japonské štúdio Nikken Sekkei. Ide o morské mesto vo forme polkruhu, kde by mohlo žiť sedemdesiattisíc ľudí. Bolo by celkom autonómne, s reštauráciami, parkoviskami, so školami, s verejnými parkami, so športoviskami, s komplexom na spracovanie odpadu, ale i s vodnou farmou. Objekt, ktorého výstavba by stála astronomickú sumu dosahujúcu takmer 2 miliardy dolárov, by sa týkal morského dna a jeho stabilita by bola zabezpečená klasickým systémom zaťaženia. Nielen Japoncov znepokojuje rast miest. Aj v Monaku, ktorého rozloha je obmedzená, vzhliadajú k moru s nádejou. Projektanti zatiaľ nepredložili žiadny konkrétny projekt, aj keď rozpracovaných je niekoľko.

Dejiny dokazujú, že sa človek na pevnine naučil vyrovnávať s mnohými problémami. Žije na neprípustných skalách, vzdoruje zime, je v podstate pripravený využívať aj more. Súčasná technológia zatiaľ nie je ešte na takej úrovni, aby dokázala vyriešiť všetky problémy spojené so životom v hĺbke mora, ale vedci tvrdia, že ten čas sa blíži veľmi

(hdc)