Všetko sa smeruje k top

Olympijské hnutie je fenoménom, ktorý je veľmi spletitý s mnohými vnútornými aspektmi a s mnohými prepojeniami na ďalšie aspekty spoločnosti. Dôležitosť športu a telesných aktivít v posledných desaťročiach veľmi vzrástla a šport je dnes považovaný za jeden z najkomplexnejších spoločenských fenoménov. Je prostriedkom na vyjadrenie olympizmu, pretože učí, ako začleniť tieto dôležité hodnoty do našich životov. Je to najlepší spôsob, ako rozvinúť rovnováhu tela, mysle a ducha. Olympizmus je životná filozofia povznášajúca a spájajúca charakteristiky tela, vôle a mysle do vyrovnaného celku. Snaží sa skombinovať šport a vzdelávanie, aby vytvoril životný štýl založený na pôžitku z úsilia, vzdelávacej hodnote kladného príkladu a rešpektovania základných etických zásad. Bývalý prezident MOV Samaranch sa odvoláva na 6 základných elementov etiky - toleranciu, štedrosť, priateľstvo, nediskrimináciu a rešpekt ostatných a tiež, že zásady, ktoré inšpirujú olympijské hnutie, sa zakladajú na spravodlivosti, demokracii, rovnosti a tolerancii. Telesná kultúra pre zajtrajšok musí byť predovšetkým založená a postavená na zásadných hodnotách olympizmu. Vzťah medzi olympijskými hrami a olympizmom je aj pozitívny aj negatívny. Pozitívny preto, že posledné hry dokázali pokrok pri dosahovaní dokonalosti v športe a v úsilí jednotlivca bolo vidieť radosť. OH sú vedúcou silou olympizmu. Negatívnym, pretože sa verí tomu, ako keby olympizmus prevzal druhotnú úlohu pri glorifikácii národných a osobných úspechov, pre sústredenie sa na víťazstvá a dosiahnutie rekordov. Ideály účasti, rovnosti a fair play a harmónie sa strácajú, špičkoví športovci sú zavalení materializmom z reklám a od sponzorov. Vo svete športu, kde výsledky zaujímajú dôležité miesto, je ťažké propagovať koncepty harmónie, rovnováhy medzi telom a duchom a fair play. Komercializácia OH zatienila olympijské ideály, národné úspechy popierajú olympizmus.

Žiadna z olympijských hodnôt nie je v súčasnosti tak často citovaná ako myšlienka fair play. V olympijskej výchove by mali byť v centre pozornosti tí, ktorí športujú, mali by sa učiť rešpektovať pravidlá, správať sa spravodlivo, aby si budovali vlastný charakter pre každodenné situácie, vytvoriť s pomocou fair play lepší osobný svet v športe. Fair play zahŕňa športové, špecifické kultúrne a spoločenské, písané i nepísané pravidlá, hodnoty a etické normy pri práci smerom k vzájomnej úcte v športe a prostredníctvom športu.

V súčasnosti sa olympizmus uberá skôr k preferencii top výkonov a účasti top športovcov na OH v závislosti na získavaní sponzorov na podporu organizovania OH.

Na Slovensku nemáme systémovú podporu športu. Národný program rozvoja športu je pekne načrtnutý, ale nepodporený finančnými zárukami. SOV by mohol zohrávať funkciu lídra v športe, ale potreboval by podporu športových zväzov, ktorá čiastočne existuje, aj to len u tých, ktorí sú členmi VZ SOV, a ktorí očakávajú od SOV finančnú podporu. Olympijské výbory vo svojich krajinách zohrávajú významnú úlohu, ovplyvňujú názory vládnych orgánov najmä v príprave na OH, samozrejme kladnejšie po olympijských úspechoch športovcov. SOV by mal výraznejšie vstupovať do riešenia aj zákonov o sponzorských a reklamných pravidlách, ako aj o prednostnej podpore financovania olympijského športu z lotérií.

Preferencia výsledkov našich športovcov na OH a ZOH je významným artiklom ovplyvňovania verejnosti a predkladania vzorov našej mládeži. Považujem to iba za aktivitu každých dvoch rokov, aj to iba po úspechoch, ktoré nie sú zatiaľ automatické. Oveľa významnejšiu úlohu by mali zohrávať pravidelné a systematické aktivity pre školskú mládež, výchovné podujatia ovplyvňujúce vzťah našich budúcich generácií k ideálom olympizmu, k vedomostiam o histórii a súčasnosti olympijského hnutia, k športu a správnemu životnému štýlu, k hrdosti na krajinu, z ktorej pochádzajú. Nemáme zatiaľ podporu pre takúto činnosť zo strany spolkovej ani štátnej sféry, presadzovanie výchovného vplyvu na našu mládež je oveľa ťažšie ako predtým aj zmenenými legislatívnymi zákonmi, ktoré mnohé osvedčené spôsoby práce odmietli a nové nedoriešili. Slovenský olympijský výbor musí vstupovať zo svojej pozície do rokovaní s MŠ SR a MK SR tak, aby pozitívne ovplyvňoval presadzovanie plánov Rady rozvoja olympizmu v jeho celom výchovnom, vzdelanostnom a kultúrnom programe.

Mária Mračnová, podpredsedníčka SOV