JAR SA OPÄŤ ZAČNE

V rokoch 2003 až 2010 by bolo potrebné na ideálnu realizáciu opatrení programu protipovodňovej ochrany SR až 19,097 mld. Sk, teda v priemere 2,387 mld. Sk každých dvanásť mesiacov. Skutočné náklady sa však nedajú v súčasnosti vyčísliť, keďže nie je známy rozsah možností a podmienok čerpania z rôznych zdrojov zahraničnej pomoci vrátane programov predvstupovej pomoci Európskej únie. Povodne v období po prijatí uvedeného programu ochrany spôsobili v rokoch 2000 až 2002 na Slovensku škody za 4,75 mld. Sk. Niekoľkomiliardové vznikli aj v rokoch predtým. Štát má teda voči svojim občanom aj v tejto oblasti značné podlžnosti a nie je jasné, ako sa s nimi vyrovná. Doterajšie lokálne povodne si mnohí pamätajú a mnohí sa z nich ešte nespamätali finančne ani zdravotne. V porovnaní so susednými krajinami, napríklad ČR, sú to však škody oveľa menšie. Avšak spomalenie realizácie programu môže spôsobiť, že v prípade nezvládnutia nasledujúcich povodňových situácií, ktoré nepochybne nastanú, vzniknú ďalšie rozsiahle straty na majetku a možno aj životoch a boli by potrebné rozsiahle sanačné práce. Tejto problematike venuje síce vláda pozornosť, ale niekoľkonásobne už nesplnila svoje vlastné uznesenia.

Za pozitívne možno síce označiť, že si uvedomila vzťah nákladov na prevenciu a odstraňovanie následných škôd. Tie totiž môžu byť oveľa väčšie ako investície do prác, ktorými by sa malo stratám predchádzať. Avšak, hoci správna, no peniazmi nepodložená filozofia ľudí a ich majetok nezachráni.

Aj vo vládnych dokumentoch sa hovorí, že z aktualizácie protipovodňových opatrení nemožno očakávať zníženie nárokov na finančné prostriedky. Naopak, odďaľovanie prijatých riešení spôsobuje ich zdražovanie. Účelom aktualizácie programu by nemalo byť ani zbavovanie sa zodpovednosti za neplnenie uložených opatrení alebo za nevytváranie podmienok na ich plnenie. Kvalifikovaným a zodpovedným prístupom k skúsenostiam z povodní možno dôjsť k záveru, že navrhované kroky sú správne a žiadne z nich nemožno zameniť lacnejším riešením alebo ich dokonca vynechať.

Potreba finančných prostriedkov na obdobie do roku 2010 bola pôvodne stanovená na 17,637 mld. Sk, z toho na realizáciu vedecko-technických projektov 223 790 tis. Sk. Ďalšie je nevyhnutné uvoľniť na ochranu väčších miest, kde sa koncentruje obyvateľstvo a priemysel. Najväčší podiel nákladov na plnenie technicko-preventívnych protipovodňových zábran pripadá na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica. Napriek tomu, že sa v uplynulých rokoch uplatňovali nároky na realizáciu určených zdrojov, tie neboli nikdy v potrebnom objeme vyčlenené. Priebežným hodnotením účinnosti vlády v tejto oblasti sa zaoberala aj Národná rada SR, ktorá odporučila vyčleniť zo štátneho rozpočtu zodpovedajúci objem finančných prostriedkov. No ani to nepomohlo. Museli prísť ďalšie povodne, aby sa kabinet opäť (v septembri 2002) zaoberal touto otázkou a teraz znova. Intenzita rokovaní je teda značná, len efekty stále rozpačité.

Zo stavieb z investičného programuje zatiaľ najvýznamnejšou skupinou je súbor stavieb realizovaný v rámci úlohy „Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 - 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia“. Tá je prevažne financovaná z pôžičky poskytnutej Rozvojovou bankou Rady Európy (do 60 %) so štátnou zárukou a čiastočne zo zdrojov SR, ktorými sú štátny rozpočet, vlastné zdroje podniku a iné zdroje. V rámci tohto projektu sa za obdobie 1999 až 2001 zabezpečovala príprava a realizovali práce na 63 stavbách. Stavebne do konca roku 2001 bolo skončených 11 objektov. V roku 2001 sa zabezpečovali stavebné práce na 60 stavbách. Do októbra 2002 sa z aktualizovaného počtu objektov (70) stavebne skončilo 20, rozostavaných je tiež 20, novozačínaných v roku 2002 je 13 a 17 sa pripravuje. Na tomto projekte sa od januára 1999 do začiatku novembra 2002 preinvestovalo 1,085 mld. Sk.

Na plné rozvinutie stavebných prác vplývali aj niektoré obmedzujúce podmienky úradov v rámci územného a stavebného konania, ale aj obmedzenia na riešenie prác v stanovených termínoch, ako sú zásahy do vegetácie, vstupy na pozemky, ale aj predpísané technologické postupy pri rekonštrukciách ochranných hrádzí. Nemalým problémom je aj neriešenie bodových prekážok v tokoch, ako sú mostné objekty, čo bude v ďalšej realizácii projektu jeden z problémov. Správcovia objektov nemajú záujem financovať, resp. spolufinancovať prestavby mostných zariadení, ktoré spôsobujú miestne povodne. Za týchto podmienok nebolo možné prípravu a stavebné práce zorganizovať a zabezpečovať tak, aby sa mohli všetky plánované zdroje v roku 2001 a 2002 efektívne vyčerpať v plnom rozsahu.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ chce SR naplniť program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010, a tým zásadne zlepšiť stav protipovodňovej ochrany Slovenska, musí vyvinúť všetky aktivity na výhodné získanie zahraničného kapitálu. Podľa súčasného stavu rokovaní a vyplývajúcich prognóz sa javia pomerne reálnymi fondy Európskej komisie, humanitárna pomoc a ďalšia pôžička z Rozvojovej banky Rady Európy. Po povodniach v júli a auguste 2002, ktoré výrazne postihli Nemecko, Rakúsko, Česko a čiastočne aj Slovensko, otvorila Európska komisia možnosť financovania preventívnych protipovodňových opatrení aj z jej zdrojov.

Vladimír Turanský