Ide o presný súhrn nepresných čísel

Štatistický úrad SR robí aj výskumy verejnej mienky, týkajúce sa problematiky skrytej ekonomiky. O tom sa však štatistické výkazy nedajú robiť. To by podnikateľské subjekty museli okrem normálnych podkladov posielať aj výkazy o tom, čo zatajili. A to je zjavný nezmysel. Informácie na odhadnutie skrytej ekonomiky sa získavajú cez anonymné prieskumy verejnej mienky. „Niekoľko rokov robíme v rámci výskumných prác nášho inštitútu Infostat odhady skrytej ekonomiky,“ povedal pre Hospodársky denník predseda ŠÚ SR Peter Mach. „Je to však komplikovaná otázka, ktorá súvisí aj s definíciou toho, čo sa pod skrytú ekonomiku zahŕňa. Nerobíme odhady toho, čomu sa hovorí čierna ekonomika, teda vyslovene ekonomiky týkajúcej sa zločinov. V sivej ekonomike však nejaký výraznejší nárast zatiaľ nepozorujeme. To číslo sa však pohybuje medzi 12 až 15 % nášho HDP,” uviedol. P. Macha sme sa spýtali aj na aktuálnu tému dôsledkov zvýšených cien na domácnosti, pretože čísla uvádzané niektorými predstaviteľmi vlády, ako aj odbormi, sa nám zdajú byť účelovo prispôsobené (od 600 do 2000 Sk na rodinu a mesiac). Predseda ŠÚ SR uviedol, že koncom minulého roka robili niekoľko prepočtov a preberali ich aj s NBS a pracovníkmi ministerstva financií. „Podľa prepočtov nám vychádzali čísla, ktoré prezentoval minister financií Ivan Mikloš (Išlo o dva odhady. Prvý hovoril o 400 Sk, druhý, upravený, o vyše 600 Sk - pozn. autor). Potom sme urobili prepočet na priemernú domácnosť, ktorá má 2,88 človeka. Koľko to v skutočnosti je, to však budeme vedieť povedať približne po prvom štvrťroku 2003, lebo prvá informácia o tom, ako sa úprava cien premietla, bude správa o januárovej inflácii. Táto informácia však ešte nemusí dať odpoveď na to, ako sa to dotkne rodín, lebo tie môžu vzhľadom na infláciu zmeniť svoje spotrebiteľské správanie. Môžu obmedziť nákup niektorých tovarov alebo prejsť na lacnejšie tovary. A to je skutočnosť, ktorá sa pomerne ťažko modeluje,“ vysvetľuje predseda úradu. Štatistický úrad je schopný poskytnúť údaje o skutočnosti, a potom pomocou štatistiky rodinných účtov bude vedieť zistiť na vzorke asi 3000 domácností, ako sa zmenilo ich spotrebiteľské správanie a čo to znamená pre výdavky rodín.

Poslednou našou otázkou P. Machovi bolo, či Štatistický úrad SR dokáže priebežne objektívne zisťovať počet farmárov na Slovensku. Podľa európskych pravidiel sa za farmára považuje aj samozásobiteľ mäsom, ktorý chová minimálne dve ošípané, prípadne jednu kravu. V čase zabíjačiek však povedzme jedno prasa spracuje na mäso a výrobky a tým automaticky stráca štatút farmára. Môže sa táto situácia zneužiť? „Každá štatistika je zaťažená určitou chybou zisťovania. Práve v tých štatistikách, ktoré sa týkajú citlivých oblastí, kde sa majú na základe údajov a zisťovaní vyplácať aj peniaze (dotácie), tam je systém stavaný tak, aby zisťovanie skutočnosti bolo niekoľkokrát istené. Pokiaľ ide o poľnohospodárske dotácie, tie sa nebudú vyplácať na základe štatistických informácií, ale budú len podporným súborom pre informačný systém. Ten na poskytovanie dotácií musí vybudovať ministerstvo pôdohospodárstva a bude pod prísnou kontrolou Európskej komisie.“ V závere P. Mach dodal, že špekulanti nežijú len na Slovensku. Systém na poskytovanie dotácií je podľa neho už pomerne dlhodobo rozvíjaný. „Predpokladám, že proti tomu je už odolný, ak ho, pravda, nevystavia Slováci ďalšej skúške.“

Vladimír Turanský