Hnojíme výbušninou

Európa sa bráni, my naopak

Zahraničnoobchodná bilancia dosiahne za 2002 rok nepríjemný, takmer 100-miliardový schodok. Zdrojom je skutočnosť, že veľa dovážame a málo vyvážame. Nik nie je proti opodstatnenému dovozu, ale v mnohých prípadoch ide o komodity, ktoré dokážeme vyrobiť doma. Konkrétnym príkladom je dovoz 34,4-percentného dusičnanu amónneho. Na jeho výrobu máme u nás pritom trojnásobne vyššie kapacity než potrebujeme. Ale napriek tomu všemocná loby si za ministra P. Koncoša vybavila, že od 31. januára 2001 až do konca roku 2002 je dovoz dusičnanu amónneho povolený. Pritom krajiny EÚ sa všemocne bránia dovozu dusičnanu amónneho z Ruska či z Ukrajiny, pretože tak nielen ochraňujú vlastných výrobcov, ale dusičnan v takej koncentrácii je veľmi ľahko výbušný. Stačí si pripomenúť nedávne nešťastie vo francúzskom Toulouse, kde práve pri výbuchu dusičnanu amónneho zahynulo 29 osôb a 1170 utrpelo rôzne zranenia. Na Slovensku teda ideme presne opačným smerom než Európa, napriek tomu, že je to v protiklade s legislatívou EÚ. Kým v roku 2000 sme doviezli približne 1100 ton dusičnanu, tak v roku 2001 sme ho doviezli až 27 584 ton. Dôvodom dovozu je

nižšia cena

v Rusku. Dovozom síce zbohatne pár obchodníkov a poľnohospodárov, avšak v našich fabrikách sa znižuje výroba, tým rastie nezamestnanosť a nároky na sociálne podpory. Dopláca na to tvrdo celá ekonomika, a to dokonca dvakrát, pretože pri dodávkach viac koncentrovaného dusíka do pôdy bude potrebné o rok-dva vápniť pôdu, pretože bude predusíkovaná. Navyše dovoz vysokého množstva dusičnanu amónneho v závere roka si vyžaduje aj špeciálne podmienky na skladovanie. Pritom odborníci tvrdia, že bezpečné skladovanie nie sú poľnohospodári schopní plne zabezpečiť. Stačí malá nepozornosť a podobná tragédia ako vo Francúzsku sa môže zopakovať na Slovensku.

Napriek tomu ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením P. Koncoša v septembri 2002, niekoľko dní pred voľbami, vydalo novú vyhlášku o dovoze dusičnanu amónneho, v ktorej sa termín ukončenia dovozov tejto komodity posúva z konca roku 2002 na koniec roku 2003. Pritom už v tom čase boli dávno známe ekonomické dosahy na naše hospodárstvo. Aspoň niekoľko čísel za rok 2001: negatívny dosah na saldo zahraničného obchodu vo výške 115 mil. Sk, výpad tržieb u slovenských výrobcov hnojív vo výške minimálne 150 mil. Sk,

štát stratil

aj na odvodoch a daniach od našich výrobcov okolo 12 mil. Sk, ďalej štátne dotácie na potrebné vápnenie v záujme zamedzenia okysľovania pôd predstavovali sumu 60 mil. Sk atď. Proti importu protestoval nielen Zväz chemického a farmaceutického priemyslu a naši výrobcovia, ale aj ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo financií navrhlo nevyhnutnosť okamžitého zavedenie 50-percentného dodatočného dovozného cla na dusičnan amónny s 34,4-percentným obsahom dusíka. Dôvodom je prudký nárast dovozu tejto komodity, a tým aj vznik nenapraviteľnej vážnej ujmy domácim výrobcom. Prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Jozef Kollár na okraj zvyšujúcich sa dovozov dusičnanov okrem iného uviedol: „Značné dovozy dusičnanu amónneho s obsahom dusíka 34,4 %, najmä z Ruska a Ukrajiny, spôsobujú slovenskej ekonomike i výrobným podnikom mimoriadne straty, a preto žiadame vládu o urýchlené zavedenie ochranného opatrenia proti zvyšovaniu dovozov.“ Vládny kabinet zatiaľ neschválil colné opatrenia na zamedzenie importu spomínaných tovarov. Nuž, na Slovensku je to tak, že koruny ušetríme, ale milióny vyhadzujeme. Dokedy?

Jozef Kunik