Každý už gazduje na svojom

Už trinásty mesiac pôsobia na Slovensku dva samostatné železničné podniky, ktoré vznikli transformáciou pôvodných unitárnych Železníc SR. Transformáciu prakticky najväčšieho podniku na Slovensku na dva subjekty sprevádzali veľké očakávania. Život opäť ukázal, že najpravdepodobnejšia je zlatá stredná cesta. Obe spoločnosti síce v súčasnosti zápasia stále so značnými, najmä s finančnými, problémami. Hoci sa ukázalo, že na dosiahnutie svojich cieľov musia oba železničné podniky vynaložiť ešte dlhší čas mimoriadne veľa úsilia, o správnosti nastúpenej cesty už nepochybujú. O ročnom transformačnom procese informoval generálny riaditeľ ŽSR Ing. Ladislav Saxa.

Ako z hľadiska prevádzkovateľa železničnej trate hodnotíte prvý rok transformácie po rozdelení železnice na dva samostatné subjekty?

- Uplynul prvý rok, keď sme sa naštartovali na úplne nový systém a naplnili sme projekt transformácie železníc. Niektorí od neho očakávali, že sa stane zázrak a železnice zrazu začnú zarábať a budú vysokoziskové. Lenže, ak by ste si pozreli projekt transformácie od začiatku, a jeho súčasťou bol aj podnikateľský plán do roku 2007, lepšie by ste pochopili cestu, ktorou sme za rok po rozdelení prešli. Ja osobne som spokojný s tým, že sme skutočne začali gazdovať každý na svojom. Aj Železničná spoločnosť, aj Železnice SR. Som veľmi rád, že to nabehlo plynulo. Za uspokojivé považujem aj dosiahnuté hospodárske výsledky ŽSR. Svoju stratu znižujeme veľmi prudko, dá sa povedať miliardovými skokmi. To sa síce dialo aj predtým, ale odkedy sme samostatní, strata klesla ešte viac.

Napriek tomu, že v ŽSR došlo k pozitívnemu vývoju pri riešení záväzkov za bežný rok, stále vás ťaží splácanie nemalých starých dlhov.

- Náš kredit v očiach domácich i zahraničných bánk sa zvýšil. Kým pred štyrmi rokmi sme museli chodiť a doslova prosiť banky, tak teraz naposledy, keď sme potrebovali úver 2,1 mld. Sk, len do užšieho výberu sa prihlásilo 11 bánk. Mohli sme si vyberať a zlepšovať podmienky na poskytnutie úveru. Slovenská cesta transformácie železníc má veľmi

priaznivé ohlasy

aj v zahraničí. Vždy, keď prídeme na nejaké stretnutie na úrovni UIC či dokonca CER, ostatní železničiari prejavujú veľký záujem o naše skúsenosti. Vyplýva to aj z toho, že naše zákony sú kompatibilné zo smernicami EÚ o železničnej doprave, sme na tom najlepšie spomedzi transformujúcich sa železníc v rámci celej Európy.

Minuloročná transformácia slovenských železníc priniesla nielen náznak pozitívnych trendov, ale tiež viaceré problémy. Čo vám najviac strpčovalo prvý rok život, čo ste dokázali zvládnuť a čo už bolo nad vaše sily?

- Hoci ŽSR urobili maximum na zlepšenie svojich hospodárskych výsledkov, nepodarilo sa prelomiť niektoré staré problémy vyplývajúce z nedostatku pohotových finančných prostriedkov. Naším hlavným problémom je konsolidačná funkcia spojená so starými dlhmi a správou neupotrebiteľného majetku, ktorú sme vlastne zdedili a ktorú zatiaľ nevieme odstrániť, aj keď štát sa snaží, žiaľ, nevládze. Preto sa vláde SR doteraz nepodarilo oddlžiť železnice tak, ako by sme si predstavovali. Všetci však musíme uznať, že je to spôsobené objektívnou situáciou v štátnom rozpočte, o to viac ma mrzí, že sa pod túto skutočnosť v istej miere podpisuje i nepriaznivo

vykresľovaný imidž

železníc na verejnosti. Ten sa preniesol na niektorých úradníkov a poslancov, ktorí si myslia, že železnice sú „iba“ čierna diera, a preto sa neoplatí do nej investovať.

V tejto situácii boli ŽSR nútené siahnuť po ďalších úveroch, ich celková výška však dosiahla taký rozmer, že to môže vyvolávať obavy.

- Paradoxne, práve to nám aj trochu pomohlo, pretože na situáciu reagovala Európska investičná banka (EIB), ktorá odsúhlasovala projekt transformácie, a práve na základe jej upozornení je ministerstvo financií a MDPT SR ochotné sadnúť si s nami za rokovací stôl. EIB už pritom podporila naše návrhy, ktorými chceme dosiahnuť riešenie. Aj preto ma mrzí, ako nedávno zareagovala na naše problémy Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá nám pohrozila exekúciou na účty. Pritom ide o dlhy z minulosti a o peniaze, ktoré nám ešte nedošli z Fondu národného majetku ako

splátka dlhu

od štátu z predchádzajúcich rokov. Je veľmi ťažké dohodnúť sa s týmito nezávislými a verejnoprospešnými fondmi, osobitne na tom, aby nás nepenalizovali. Človeku je smutno, keď vidí napríklad Volkswagen alebo U. S. Steel, ktoré dostali od štátu úľavy a neúčtovalo sa im penále. Viem, že to bolo potrebné pre rozvoj priemyslu a postavenie slovenského hospodárstva na nohy, musím však povedať, že imidž železníc nedošiel tak ďaleko, aby si ministri aj vláda uvedomili, že železnice slúžia aj pre ostatných.

Keď hovoríme o transformácii, nemali by sme zabudnúť na odčleňovanie vytypovaných činností v ŽSR. Vlani vás to akosi obišlo...

- Čo sa týka ďalšieho postupu pri odčleňovaní viacerých činností, brzdilo nás v tom meškajúce oddlženie zo strany štátu. Do odčleňovania sa predsa nemôžeme púšťať, kým dlhujeme ďalším firmám okolo 5 mld. Sk. Veď ak by sme v tejto situácii odčlenili niektorú činnosť, napríklad mostný obvod, tak by sme ho

nevedeli platiť

a spôsobili by sme mu finančné problémy, ktoré by ho položili na lopatky. Čiže najprv musíme pre nich vytvoriť podmienky, aby dokázali rozbehnúť výrobu a mohli poskytovať nevyhnutné služby pre železnice. Je to v našom vlastnom záujme, ak by sme ich zničili hneď v prvom roku existencie, vypadla by nám určitá kapacita napríklad pri údržbe tratí a mostov.

Stojíme na prahu nového roku 2003, v ktorom vás budú čakať mimoriadne ťažké dni a týždne a reštrikciám sa zrejme nevyhne ani vaša spoločnosť.

- Hlavným príjmom ŽSR v roku 2003 bude príjem z poplatku za použitie dopravnej cesty, ktorý sa už nemôže zvyšovať, ak má byť železničná doprava konkurencieschopná oproti cestnej doprave i okolitým železniciam. Ďalšie príjmy nám budú plynúť za

vybrané služby

poskytované zmluvne pre ZSSK, prípadne za služby v rámci vedľajšej činnosti. V roku 2003 dostanú ŽSR na investície zo štátneho rozpočtu iba 350 mil. Sk priamo plus príspevok ISPA vo výške 1,1 mld. Sk. Za výkony vo verejnom záujme si budú môcť pripísať 2,3 mld. Sk. Aj keď tieto sumy nevykryjú našu predpokladanú spotrebu vo všetkých jej oblastiach, našou prvoradou úlohou bude zachovanie bezpečnosti dopravy. Riešenie situácie však nevidím len v racionalizácii a reštrikcii nákladov, ktorej sa určite nevyhneme, ale už aj v spomínaných rokovaniach s MF a MDPT SR zameraných na získanie prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov. Rok 2003 ešte nebude pre ŽSR rozvojovým rokom. Ale chceme zabezpečiť, aby sme ho všetci prežili vo finančnom zdraví, tak naše dodávateľské firmy, ale aj železnice ako také. Chceme však už nájsť východisko na zabezpečenie rozvoja ŽSR v roku 2004.

Jozef Kunik