Vyvlastňovanie, a čo zákon?

Komentuje Jozef Kunik

Poslanci v utorok postúpili do ďalšieho legislatívneho procesu novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon. Z okresných úradov na obce prejde po jej prijatí pôsobnosť stavebného úradu. Novela zákona v princípe súvisí so zmenami v kompetencii ústredných orgánov štátnej správy. Ich podstatou je, že kompetencie v oblasti územného plánovania, okrem ekologických aspektov a stavebného poriadku, by mali prejsť z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Ministerstvo životného prostredia navrhlo, aby na obce prešla kompetencia v oblasti vyvlastňovania. V tom prípade by rozhodnutie o vyvlastnení súkromného majetku občanov a právnických osôb vo verejnom záujme a pre potreby investorov podpisoval starosta, prípadne primátor. Tu však narazila kosa na tvrdý úradnícky kameň. Úradníci z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja s takýmto riešením nesúhlasia a tvrdia, že prechod vyvlastňovania z okresných úradov na obce nie je v celospoločenskom záujme. Dôvod? Obce v prípade nevyhnutnosti vyvlastňovať pre akcie presahujúce ich hranice nedisponujú dostatočnými personálnymi či inými kapacitami.

Preto je podľa uvedeného rezortu nevyhnutné, aby tieto aktivity zabezpečovali okresné úrady. Zrejme preto, aby úradníci na okresných úradoch, ktoré sa majú aj tak rušiť, mali čo robiť. Novela zákona rieši aj činnosť odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam obce na úseku územného konania i stavebného poriadku. Doteraz mali obce len malú časť rozhodovacích právomocí, a preto počet odvolaní voči ich rozhodnutiam nebol veľký. Návrh zákona určuje krajský úrad ako odvolací orgán vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Krajské úrady aj pred 1. januárom vykonávali túto činnosť a sú na to personálne, odborne aj materiálno-technicky vybavené. Prakticky sa teda v znení stavebného zákona okrem ekologických otázok nič nemení.

Najspornejšia otázka - vyvlastňovanie majetkov súkromných občanov, ostáva na ľubovôli všemocného úradníka. Pritom u nás sa stále majetok, napríklad pozemky a domy, vyvlastňujú za socialistické ceny. Navyše je celý proces v porovnaní so socializmom ešte jednoduchší. Stačí rozhodnutie, že budúca stavba, napríklad diaľnica je vo verejnom záujme a o vyvlastnení môže rozhodnúť jediný úradník. Proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu sa pritom nedá bojovať. Veľmi dobre to vedia napríklad občania, ktorých „chytilo“ vyvlastňovanie pozemkov a domov v priestore diaľničného privádzača v Prešove či v iných mestách a obciach. Hodnota majetku sa počíta z výmeru z roku 1991 a na trhovú cenu sa neprihliada. A tak sa stáva, že občanovi doslova násilne vyvlastnia dom a pozemok a cena, ktorú za vyvlastnenie dostane, nestačí ani na kúpu panelového bytu. Vo vyvlastňovaní nastal skutočne čas na zmenu. To priznáva aj minister životného prostredia L. Miklós. To však bude už v rukách ministra výstavby a regionálneho rozvoja L. Gyurovszkého, pretože agenda stavebného zákona od apríla prechádza do kompetencie jeho ministerstva. Skončí sa u nás socializmus vo vyvlastňovaní?