Pozor na francúzsku výchovu

Úlohu si precízne musí splniť investor, ale i slovenská vláda

Francúzska automobilka PSA Peugeot Citroën investuje v Trnave. Do roku 2006 nám síce trochu naštrbí zahraničnoobchodnú bilanciu, lebo bude potrebné doviezť významný objem technologických a investičných celkov, ale už v roku 2006 chce vyvážať 300-tisíc vozidiel ročne, a to je v prepočte okolo sto miliárd korún k nášmu dobru. Nehovoriac o 3500 pracovných príležitostiach priamo v trnavskom závode a okolo 6000 v nadväzujúcich subdodávateľských firmách z rôznych kútov Slovenska. V každom prípade Slovensko dosiahlo významný úspech. Keď už pre nič iné, tak aspoň z hľadiska spomínaného vývoja zahraničnoobchodnej bilancie, kde by sme nemuseli naveky stáť len na kolese spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá sa nateraz podieľa štvrtinou na celkovom exporte Slovenskej republiky. A predsa nezabúdajme na opatrnosť! Opätovne totiž musíme pripomenúť, že každý obchod sa musí rozvíjať v obidvoch smeroch. Za pár dní vytriezveme

aj z eufórie,

ktorú v nás vyvolala viac ako 30-miliardová francúzska investícia a dostaneme sa do slovenskej reality. Čím skôr to bude, tým lepšie. Samozrejme, najmä pre nás. Ministri hospodárstva a financií na to verbálne nezabudli upozorniť okamžite po oficiálnom oznámení verdiktu PSA Peugeot Citroën. Ak chceme brať, musíme niečo do spoločného kšeftu aj sami vložiť. Ministri odhadujú, že na nevyhnutné vybudovanie infraštruktúry, na usporiadanie majetkovoprávnych otáznikov a pod. budeme potrebovať asi 6,5 mld. Sk. To je nevyhnutný vklad slovenskej strany. Kde ich vziať a nekradnúť, však?! Šéf rezortu hospodárstva pred časom naznačil, že by sme do projektu mali ísť

ruka v ruke

s podnikovou sférou, no štát sa v žiadnom prípade svojej spoluzodpovednosti nezbaví. Nie, nechceme byť zlými prorokmi ani prehnanými pesimistami a neprajníkmi takéhoto naozaj významného projektu. Bodaj by sme ich mohli uvádzať do života čo najviac. Veď v tomto prípade, na rozdiel od peňazí, ktoré získava štátna pokladnica z predaja strategických podnikov, možno reálne hovoriť o priamych zahraničných investíciách. Len si dovolíme včas upozorniť na doterajšie slovenské maniere. Nateraz treba otvorene priznať, že uznesenia prijímané na úrovni vládneho kabinetu sa v plnom rozsahu neplnia. Šéf Združenia automobilového priemyslu SR Jozef Uhrík v súvislosti s povinnosťami štátu pri budovaní priemyselného parku na Záhorí musel ešte vlani konštatovať, že nie je hotová prístupová cesta k diaľnici ani železničná „prípojka“. Štát pomohol financovať prísun vody a plynu, no infraštruktúra je takto hotová len po plot priemyselného parku. Výsledkom je, že autá so subdodávkami pre VW Slovakia sa musia ísť otočiť do Malaciek, aby sa dostali do Devínskej Novej Vsi. Denne takto vznikajú zbytočné náklady pre VW Slovakia vo výške 145-tisíc Sk. To je z hľadiska VW Slovakia ročne okolo 50 mil. Sk zbytočných nákladov. Myslíme si, že to investori nevidia? K francúzskej výchove patrí, aby si všetky zainteresované strany

plnili do bodky

svoje úlohy. Vláda má predsa ešte stále pomocníka v agentúre SARIO. Mala by sa prejaviť. Porovnajme. Agentúra CzechInvest sa neobáva zónománie, skôr upozorňuje na limity Česka v ponuke pracovnej sily. Ku koncu minulého roka dávali novovybudované priemyselné zóny v Česku prácu približne pätnásťtisíc zamestnancom. Ponuka pracovných miest v týchto lokalitách sa však má podľa predpokladov investorov zvýšiť do roku 2004 až na 36-tisíc. V zónach pripravovaných s podporou Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a vládnej agentúry CzechInvest firmy dosiaľ investovali celkovo 104,9 mld. CZK. Na jednu korunu systémovej investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu pripadá 94 CZK súkromných príjmov z investícií. Celková kapacita dosiaľ pripravených zón umožňuje vytvoriť ďalších 40-tisíc pracovných príležitostí. Agentúra CzechInvest vedie databázu približne štvrťtisícky pozemkov a ďalších nehnuteľností, ktoré sú potenciálnymi priemyselnými zónami v rôznom stupni prípravy. Od obyčajných lúk, ktoré sú zatiaľ len zahrnuté v územnom pláne, až po komplexne

pripravené plochy,

kde možno okamžite začať stavať priemyselné objekty a haly. CzechInvest podporuje priemyselné zóny prostredníctvom štátnych dotácií a informačnou aktivitou smerom k potenciálnym investorom. Databáza zón, ktorú agentúra vedie, si však nekladie za cieľ podchytiť všetky lokality v Česku. Potenciálna priemyselná zóna musí spĺňať rad kritérií obsiahnutých vo vládnom programe na podporu rozvoja priemyselných zón. Príjemcom dotácie je potom spravidla obec alebo kraj. V Česku sú aj zóny financované bez účasti štátu zo súkromných prostriedkov a sú relatívne úspešné. Väčšinu financií zhltnú prípravy strategických priemyselných zón určených pre skúšobných strategických investorov. V rokoch 1998 - 2001 tvorili dotácie približne 1,1 mld. CZK. Pritom každá veľká strategická zóna, napríklad kolínska, si vyžaduje okolo jednej miliardy korún. Predpokladá sa, že celkový podiel centrálnych finančných zdrojov na podporu priemyselných zón dosiahne v rokoch 2001 až 2006 minimálne 4,42 mld. CZK. Objem finančných prostriedkov môže byť rozšírený o zdroje z Európskej únie. Z tohto zorného uhla by sme mali pozerať aj na slovensko-francúzsku spoluprácu v automobilovom priemysle, a nielen v tomto prípade. Vyslali sme dobrý signál smerom k významným zahraničným investorom, bodaj by sa vonku uchytil. Na to však musíme byť pripravení aj u nás doma. Nič nie je zadarmo.

Tibor Bucha