Amatér nepatrí do turizmu

Kto chce niečo dosiahnuť, musí sa vzdelávať

Slovakiatour je aj festivalom oslavujúcim všetkých tých, ktorí sa podieľajú na formovaní odvetvia. Medzi nimi sú ľudia, ktorí pripravujú budúcich profesionálov a zároveň svojou vedeckou prácou prispievajú ku kvalitatívnym zmenám v praxi. Jeden z nich, Prof. Ing. Marian Gúčik, vynikajúci vedec a pedagóg, pôsobí na Katedre cestovného ruchu a služieb UMB v Banskej Bystrici. Práve pre neho platia slová psychológa Carla Gustava Junga: „Na znamenitých učiteľov spomíname s uznaním, ale naša vďačnosť patrí tým, ktorí sa k nám prihovárali ako k človeku.“ Je málo tých, ktorým patrí nielen uznanie, ale aj vďaka. Ďalej už z rozhovoru, ktorý pre Hd poskytol Marian Gúčik:

Do akej miery sa zmenil vzťah teórie a praxe v posledných rokoch?

- Podstatný znak, ktorý charakterizuje vzťah teórie a praxe cestovného ruchu v posledných rokoch je, že v súčasnosti má teória náskok pred praxou. Tento stav vyzerá ako zákonitý, ale pred rokom 1989 to vždy tak nebolo. Často sme vtedy iba rozpracúvali, čo vyplývalo z uznesení straníckych a štátnych orgánov. Išlo skôr o apologetiku. Pracovali sme v neštandardných podmienkach bez prístupu k novým informáciám a poznatkom. Dnes sme v inej situácii. Robíme aj vlastný výskum cestovného ruchu v podmienkach tranzitívnej ekonomiky a máme relatívne dobrý prístup k informáciám. Problematický je dnes skôr prístup decíznej (rozhodujúcej) sféry, ktorá o nové poznatky nemá veľký záujem. Pre úplnosť treba dodať, že na výskum nedostávajú univerzity dostatok finančných zdrojov, preto sa na svoje projekty snažia získavať granty od domácich a zahraničných agentúr i

Akým spôsobom prenášate nové poznatky do praxe?

- Okrem transformácie nových poznatkov do vyučovacieho procesu cestou prednášok a spracúvania učebných textov je to najmä vydávanie časopisu Ekonomická revue cestovného ruchu a organizovanie konferencií a seminárov. Náš časopis vychádza štyrikrát do roka. Za tridsaťpäť rokov sa stal tribúnou vedeckých a odborných názorov na cestovný ruch. Prezentuje slovenskú vedu o cestovnom ruchu a naznačuje

smery rozvoja

slovenského cestovného ruchu v kontexte svetového poznania. Práve pri príležitosti 35. výročia časopisu som v ňom napísal, že kto čosi v slovenskom cestovnom ruchu znamená, číta náš časopis. Vychádzal som pritom zo štruktúry jeho odberateľov, ktorí oceňujú snahu redakčného kolektívu reagovať nielen na teoretické, ale aj praktické problémy cestovného ruchu na Slovensku. V neposlednom rade sú to aj konferencie a semináre, ktoré využívame na prenos nových poznatkov do praxe. V posledných rokoch organizovala naša katedra konferencie o úlohe cestovného ruchu v regionálnom rozvoji, o vzťahu kultúry a cestovného ruchu, starostlivosti o zákazníka v cestovnom ruchu. V roku 2003 pripravujeme konferenciu, na ktorej chceme hovoriť o postavení kúpeľníctva v rozvoji cestovného ruchu na Slovensku. Je to činnosť, na ktorú sa zabúda najmä preto, že kúpeľníctvo patrí do rezortu zdravotníctva. Pod vplyvom ekonomických podmienok si manažmenty kúpeľov čoraz viac uvedomujú, že zdravotné výkony sú len jednou zo súčastí kúpeľnej liečby. Ak chcú

kúpeľné podniky

v súčasných podmienkach reformy zdravotníctva prežiť, musia klásť dôraz aj na ostatné zložky základnej výkonovej jednotky, teda na rehabilitačné, ubytovacie, stravovacie služby a voľnočasové aktivity svojich hostí.

Prejavujú podnikatelia a verejný sektor záujem o vaše aktivity?

- Záujem o konferencie a semináre je ovplyvnený najmä veľkosťou podnikov cestovného ruchu. Veď 70 až 80 percent tvoria mikropodniky, ktoré zamestnávajú do desať zamestnancov. Majitelia takýchto podnikov zamestnávajú preto tzv. univerzalistov a nesnažia sa investovať do ich ďalšieho vzdelávania. Len 20 až 30 percent sú malé a stredné podniky s väčším počtom zamestnancov ako 10. Pokiaľ ide o verejný sektor, tam sú dodnes neusporiadané pomery v súvislosti s reformou verejnej správy. Cestovný ruch bol v kompetencii okresných úradov a od januára 2002 prešiel na vyššie územnosprávne celky. Konsolidované sú len miestne samosprávy, ktoré však trpia finančnou podvýživou a nemajú prostriedky na financovanie vzdelávacích aktivít svojich zamestnancov. Napriek tomu sa na našich konferenciách zúčastňujú zástupcovia priemyslu cestovného ruchu. Je pravdou, že niektorí, najmä drobní podnikatelia, si často mýlia konferenciu s poradou, na ktorej by radi vyriešili svoje problémy s predstaviteľmi verejného sektora. Konferencie

majú za cieľ

prezentovať výsledky vedeckého výskumu a naznačovať cesty ich implementácie do praxe. Podnikateľská prax v cestovnom ruchu je len ojedinele prístupná novým poznatkom a ich zavádzaniu do praxe. Hľadá skôr riešenia svojich praktických problémov. Azda najmenej prístupný novým poznatkom je verejný sektor, ktorý pracuje zastaranými metódami a postupmi. Je to ovplyvnené nízkou odbornou kvalifikáciou, častým striedaním zamestnancov na kľúčových pracovných miestach a ich nahrádzaním politickými nominantmi bez náležitých odborných znalostí problematiky cestovného ruchu.

A čo záujem podnikateľskej sféry o výsledky prác študentov, prípadne ich záujem o zadávanie tém diplomových prác a vedenie študentov pri ich vypracúvaní?

- Toto je čoraz zložitejší problém. Keďže prax je kritériom poznania, snažíme sa študentom zadávať na riešenie úlohy konkrétnej praxe. Už vo štvrtom semestri idú naši študenti na prax, kde spracúvajú projekt týkajúci sa manažmentu a marketingu konkrétneho podniku. Usmerňujeme ich tak, aby si vytvorili zázemie pre budúcu diplomovú prax počas desiateho semestra. Zo skúseností vieme, že ak podnik

zadáva tému,

je ochotný poskytnúť študentovi aj nevyhnutné údaje na jej vypracovanie. Tu spolupracujeme s osvedčenými partnermi, ktorí chápu našu snahu, lebo sami ako študenti boli v podobnej situácii. Najčastejšie je to veľkosť podnikov, ktorá má za následok, že nie sú ochotné prijímať študentov na prax a poskytovať im nevyhnutné údaje. Napriek tomu našou snahou je, aby študenti riešili reálne problémy súčasnej praxe. Vedenie diplomových prác a iných druhov študentských vedeckých prác pritom zabezpečujeme najmä vlastnými silami. Študent potrebuje dobré metodické vedenie, ktoré mu v praxi nevedia poskytnúť. Praktikov však žiadame o oponovanie študentských prác. V ostatných rokoch fakulta nemá finančné prostriedky na honorovanie tejto činnosti, preto sme vďační, keď nám praktici túto službu urobia grátis.

Keďže hovoríme o cestovnom ruch, aký je váš názor na súčasné priority v rozvoji cestovného ruchu na Slovensku?

- Cestovný ruch je jedným z mála odvetví slovenskej ekonomiky, ktoré má predpoklady pre jeho rozvoj aj po vstupe Slovenska do únie. Pravda, za predpokladu, že bude ponúkať jedinečný konkurencieschopný produkt. Dnes sa snažíme len dobiehať susedov a kopírujeme ich ponuku. Turista necestuje za tým, čo má doma, ale čo je preňho relatívne výhodnejšie v najbližšom okolí a pritom hľadá to, čo je jedinečné a neopakovateľné. To predpokladá, aby sa na túto konkurencieschopnosť Slovensko cieľavedome pripravovalo. V porovnaní s našimi susedmi a zároveň konkurentmi veľmi zaostávame, hoci sme mali rovnaké šance. Je to dôsledok nekoncepčného rozvoja sprevádzaného len nesystémovými opatreniami. Aj v cestovnom ruchu je rôznorodosť záujmov a lobistických skupín, z ktorých každá presadzuje svoje. Máloktorá sleduje národohospodársky prospech. Ak stručne zhrniem priority rozvoja cestovného ruchu, musím jednoznačne povedať, že ide

o tvorbu a ponuku

komplexných konkurencieschopných produktov, neustále zvyšovanie kvality všetkých služieb súkromného i verejného sektora vrátane cieľových miest cestovného ruchu, cieľavedomú marketingovú aktivitu a propagáciu cestovného ruchu doma a v zahraničí, zvýšenie podielu verejného sektora na rozvoji cestovného ruchu, osobitne systému jeho financovania, a prijatie zákonov stimulujúcich rozvoj cestovného ruchu, vytvorenie účinnej organizačnej štruktúry cestovného ruchu s primeranými kompetenciami a zodpovednosťou, najmä na regionálnej úrovni. Cieľavedomý rozvoj turistickej infraštruktúry v letných i zimných rekreačných strediskách a kúpeľných miestach je nevyhnutné chápať ako súčasť

regionálnej politiky

a budovať ju ako súčasť ostatnej infraštruktúrnej vybavenosti obcí a regiónov. Za cieľavedomý rozvoj cestovného ruchu zodpovedajú ľudia, preto je nevyhnutné venovať pozornosť vzdelávaniu v cestovnom ruchu, zvyšovaniu kvalifikácie zamestnancov a formovaniu turistického povedomia obyvateľstva. Nástrojom efektívnych rozhodnutí aj v slovenskom cestovnom ruchu sa musí stať znalostný manažment. Jeho platnými členmi môžu byť len kreatívni pracovníci, ktorí sú nositeľmi inovácií, tvoria nové poznatky, a tak zabezpečujú prosperitu a konkurenčnú výhodu v priemysle cestovného ruchu.

Rudolfa Vallová