Alkohol je metla ľudstva

... v rozumnom množstve však prospieva..., vravia odborníci. Akákoľvek droga môže človeku spasiť život, ale tiež ho zahubiť. Závisí to od toho, koľko skonzumujete. Alkohol sa stal v lekárstve tým najostrejším dvojsečným mečom. Tridsať rokov bádania presvedčilo mnohých expertov o prínose umierneného popíjania alkoholických nápojov pre zdravie niektorých ľudí. Pohárik kvalitného vína, prípadne piva alebo likéru, je podľa vedcov tou absolútne najlepšou prevenciou proti srdcovým infarktom, liekom, ktorý nie je na recept. A to vraj dokonca lepším, než usilovné, vyčerpávajúce cvičenie. Primerané popíjanie alkoholických nápojov vraj môže byť účinným prostriedkom proti mŕtvicovým záchvatom, amputácii údov a demencii.

Varujú však, že aj rozumná konzumácia alkoholu sa spája s istými zdravotnými rizikami, ako je mierne zvýšenie nebezpečenstva rakoviny prsníkov u žien. A nestriedme popíjanie je sprevádzané takou obávanou škálou chorôb a katastrof, že sa tí, ktorí sa snažia o vytvorenie kódexu odporúčania konzumácie alkoholu, dostávajú do zložitej situácie.

Mali by zástancovia obecne známej zásady zdravej stravy a životného štýlu skutočne začať schvaľovať umiernené pitie, definované ako jeden či dva alkoholické nápoje denne? Pred tromi desaťročiami sa vedeckým kruhom táto myšlienka natoľko nepáčila, že sa istá vtedajšia agentúra pokúsila zamlčať údaje o priaznivom vplyve alkoholu. Teraz, keď už je táto skutočnosť dlho a všeobecne známa, odborníci vravia, že to môže byť jedna z mála oblastí v medicíne, kde všeobecné odporúčania nie sú jednoducho možné a jednotliví lekári a pacienti sa musia rozhodovať sami.

Evidentná prospešnosť nízkych dávok alkoholu pre kardiakov je zachytená v mnohých odborných štúdiách. Vedci tvrdia, že umiernení konzumenti alkoholu po celom svete majú zdravšie srdce než prísni abstinenti, v menšej miere ich postihujú srdcové infarkty, zavinené upchávajúcimi sa srdcovými tepnami.

Niektoré štúdie nazývané „stravovacie“ dopĺňajú stravu laboratórnych zvierat alkoholom a zisťujú menšie zužovanie venálnych tepien, čo znamená menšie riziko ich upchatia. U ľudí, ktorým bol experimentálne niekoľko mesiacov podávaný alkohol, bol zaznamenaný pokles krvných lipidov a teda zníženie rizika srdcového ochorenia. Podľa niektorých výskumov mierne pitie alkoholu je pre srdce rovnako prospešné ako hodina cvičenia denne. Absolútna abstinencia je podľa vedeckého bádania pre srdce rovnako zlá ako chorobná obezita. Nezodpovedanou však zostáva kontroverzná otázka, či niektorá forma alkoholu - víno, pivo či tvrdý alkohol - je pre srdce lepšia než iná.