USA ZAMOTANÉ V SIETI

Spojené štáty, motor svetového hospodárskeho rastu a krajina „najtvrdšej“ meny. Už dlhší čas je len tieňom svojej niekdajšej sily a slávy. Dni hojnosti sa pominuli a boli postupne nahradené úpadkom. Motor najväčšej svetovej ekonomiky, ktorý ešte donedávna poháňal rast globálneho hospodárstva, sa ustavične zadrháva, a zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by ho vedel opraviť. Najmúdrejší z múdrych si márne lámu hlavu pri hľadaní chybného dielca. Hoci ekonomika Spojených štátov prešla nejednou reformou a vláda, ako aj štátne inštitúcie využili mnoho svojich prostriedkov na jej opätovné naštartovanie, oživenie najväčšej svetovej ekonomiky sa stále nedostavuje. Po rokoch takmer neuveriteľného hospodárskeho rastu by sa možno dalo diagnostikovať aj celkové opotrebovanie tohto motora. Spojené štáty, ktoré sa po nedávnej recesii nevedia vrátiť na cestu hospodárskeho rastu, totiž nečelia iba jednému problému.

Jedným z kľúčových problémov sú nepriaznivé výsledky makroekonomických ukazovateľov. Rast hrubého domáceho produktu je stále veľmi nízky, miera nezamestnanosti vysoká pri súčasnom zhoršovaní sa situácie na trhu práce, deficit obchodnej bilancie prekonáva negatívne rekordy a dôvera spotrebiteľov sa zhoršuje. Sem-tam síce odborníkov príjemne prekvapia výsledky niektorých ukazovateľov, avšak keď už sa začína opatrne špekulovať o možnom naštartovaní oživenia, sú zverejnené nové výsledky, ktoré prípadný optimizmus udusia hneď v zárodkoch. Zdanlivo nepomáhajú ani snahy štátnych inštitúcií, keď ako príklad možno spomenúť americkú centrálnu banku FED. Hoci svoju úlohu zvládla bravúrne a domácu ekonomiku podržala vždy v pravý čas, veľa manévrovacieho priestoru jej už nezostáva. Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky sa totiž po sérii znižovania nachádzajú na štyridsaťročných minimách a FED si musí ponechať muníciu aj pre stav núdze. Snahu však nemožno upierať ani vláde a samotnému prezidentovi USA Georgovi W. Bushovi, ktorý len nedávno predstavil svoj návrh ekonomických stimulov. Bushov plán je založený na odstránení dane z dividend a znižovaní daní z príjmov, čo sa stretáva so silnou kritikou opozície. Tá totiž varuje pred už teraz vysokým deficitom štátneho rozpočtu, ktorý sa v prípade schválenia Bushovho plánu Kongresom ešte výrazne prehĺbi. Jeho kritici dokonca označujú návrh za súčasť predvolebnej kampane na znovuzvolenie v prezidentských voľbách v budúcom roku a reformu pre bohatých. O nepriaznivej situácii americkej ekonomiky svedčí aj vývoj dolára, ktorý sa oproti svetovým menám výrazne oslabuje. Oproti euru sa už od konca minulého roka obchoduje na nových trojročných minimách a oproti japonskému jenu sa oslabil na také nízke úrovne, že japonská centrálna banka BoJ hrozí intervenciou v neprospech domácej meny. S vážnymi problémami sa stretávajú aj americké spoločnosti, ktoré stále varujú pred horšími hospodárskymi ziskami a novým prepúšťaním zamestnancov, čo iba odzrkadľuje nepriaznivú situáciu vo väčšine sektorov. V reakcií na tieto informácie pokračujú ich akcie na kapitálovom trhu v New Yorku v páde a oslabujú už i tak chatrnú dôveru investorov, pošramotenú účtovníckymi škandálmi a bankrotmi gigantov. Mnohých investorov od návratu na kapitálové trhy odstrašuje aj skutočnosť, že akciové indexy na Wall Street zaznamenali v minulom roku už tretí stratový rok za sebou. Keď k tomu všetkému pridáme stupňujúce sa geopolitické napätie vo svete no najmä v Iraku a KĽDR, môžeme vidieť jemnú, ale pevnú sieť, do ktorej sa najväčšia svetová ekonomika zamotala. Na otázku či sa z nej oslobodí a kedy nemá zatiaľ nikto odpoveď.

Peter Machala