Kto vytrhne ľudí z pasivity?

Vhodne volená sociálna reforma dokáže posilniť ekonomiku

Nestačí hladného nakŕmiť, dôležité je naučiť ho chytať ryby. Táto myšlienka sa v posledných rokoch často zdôrazňuje v spojitosti s dlhodobo nezamestnanými, s ľuďmi žijúcimi či skôr vegetujúcimi zo sociálnych dávok, neschopnými postarať sa o vlastné deti, zapadajúcimi čoraz hlbšie do spoločenského bahna a bez nádeje dostať sa z tejto situácie vlastnými silami. Myšlienka s chytaním rýb je síce veľmi dobrá, ale ako ju uskutočniť? Žiada si to nový uhol pohľadu na sociálny systém, zdôrazňuje Pavel Hanšut zo Združenia pre sociálnu reformu v Košiciach. „Nie reformovať len preto, aby sme reformovali,“ prízvukuje. Zároveň dodáva, že programy, ktoré sa v istej chvíli skončia, nemajú význam. Napríklad kurz, v ktorom sa ženy naučia šiť sa minie účinkom, ak naň nenadviaže možnosť zamestnať sa alebo na základe naučeného rozvíjať vlastné podnikanie. Tu často nejde len o získanie vhodnej kvalifikácie a zamestnania, ale o celý komplex znalostí a životných postojov, ktoré je nevyhnutné si osvojiť na to, aby človek v práci vydržal, aby domov

nosil korunky,

riadne s nimi hospodáril a vychovával deti. Je nevyhnutné liečiť celú rodinu, veď aká budúcnosť čaká deti, ktoré nikdy nevideli svojich rodičov ísť do práce? „Do sociálnych zmien je potrebné investovať,“ myslí si Bill Baker z toho istého združenia. „Treba byť tvorivý a rozmýšľať,“ hovorí tento Američan dlhodobo žijúci na Slovensku a k otázke financovania podotýka: „Nie preto sme mali dosť peňazí na sociálnu reformu, lebo naša ekonomika bola silná, ale naopak. Naša ekonomika sa posilnila, pretože sme urobili sociálnu reformu,“ komentuje výsledky dosiahnuté od roku 1996, keď došlo k decentralizácii sociálnej pomoci a prechodu kompetencií v tejto oblasti v USA na jednotlivé štáty. Zapojením ľudí v produktívnom veku do pracovného procesu sa v konečnom dôsledku ušetrí. Samotný proces „liečby“ človeka a rodiny, ktorí sú závislí od sociálnej pomoci, si vyžiada aj nejaké financie navyše. Predovšetkým ide o lepšie využitie prostriedkov, ktoré už pre týchto ľudí

vyčlenené sú,

teda zo sociálneho balíka a z fondov úradov práce. Asi najväčšia ťarcha však bude ležať na ľuďoch, ktorí budú s nimi pracovať. Nielenže aj ich treba zaplatiť, ale treba ich aj patrične vyškoliť. Takže treba hľadať peniaze, napríklad v Európskom sociálnom fonde. O nevyhnutnosti dobrej prípravy na povolanie "pomáhateľa“ sa na vlastné oči presvedčil v americkom štáte Colorado Ján Hero, pracovník Ministerstva školstva SR. Ten má za sebou skúsenosť dieťaťa, jedného z deviatich súrodencov chudobných cigánskych rodičov, ktorí sa o ne nedokázali postarať. „Keby moja rodina bola dostala individuálne zacielenú pomoc, neboli by museli ísť niektorí moji súrodenci do detského domova,“ komentuje to, čo videl počas svojej študijnej cesty. Štyri hodiny trval vstupný rozhovor úradníčky s manželským párom, v ktorom spoločne analyzovali situáciu a problémy rodiny, čo by chceli vo svojom živote zmeniť a ako dokážu k tomu sami prispieť. V regióne je pripravených niekoľko desiatok programov, z ktorých sa vyberú tie, čo sú pre

konkrétnu rodinu

najvhodnejšie. Ľudia sú aktívne vtiahnutí do procesu zmeny svojho postavenia, zaviažu sa posielať deti pravidelne do školy, zvýšiť si kvalifikáciu. Od toho, ako si plnia svoje záväzky, závisí aj prísun financií do domácnosti. To všetko ich zamestnáva, ich dni už nie sú bez zmyslu, aj keď ešte riadne zamestnanie nenašli. Majú totiž rad povinností, už nie sú pasívni. Rozpracujú s nimi stratégiu hľadania práce, nuž dostanú prostriedky na telefonovanie a dopravu, aby to bolo reálne. Ľudia zaradení do týchto programov na zmenu, v ktorých môže byť balík služieb a financií pridelený až na päť rokov, tiež vedia, na koho sa môžu obrátiť, kto im chce pomôcť a je kompetentný riešiť ich problémy. A aj keď je všetko písomne podchytené a zaznamenané, to dôležité je práve

puto dôvery,

ktoré sa medzi príslušnou rodinou, prípadne jednotlivcom, a tímom „pomáhačov“ vytvorí. Niekam týmto smerom by sa mali uberať aj naše snahy o zmysluplnú sociálnu reformu, ktorá by mala priaznivý vplyv nielen na ekonomiku štátu a zvýšenie zamestnanosti, ale aj na zamedzenie chudoby, rozvoj kvalít jednotlivcov a zníženie hladiny násilia.

Zuzana Krútka

Poslanie sociálnej reformy

• eliminácia chudoby

• posilnenie rodiny

• zaistenie bezpečnosti

• podpora sebestačnosti

• zlepšenie kvality života