EÚ hľadá svoju budúcu tvár

Stop harmonizácii zákonov v členských krajinách únie?

Nie vždy platí pravidlo „viac hláv - viac rozumu“. V prípade diskusií o budúcnosti Európskej únie skôr platí zásada „viac hláv - viac názorov“... EÚ stojí pred svojím najhistorickejším rozšírením a takisto pred nevyhnutnou reformou európskych inštitúcií. EÚ hľadá svoju budúcu tvár. Týmto neľahkým procesom sa intenzívne zaoberá 105-členné fórum, tzv. Konvent o budúcnosti Európy, ktorému šéfuje Valéry Giscard d´Estaign, bývalý francúzsky prezident. Giscardov tím okrem iného pripravuje verziu budúcej ústavy únie. A do nej - ako včera uviedol britský denník Financial Times - sa Giscard snaží prepašovať znenia, ktoré by prinútili EÚ odovzdať časť právomocí národným vládam. Podľa predbežnej verzie budúcej ústavy by najvyššia zákonná norma mala únii zakázať harmonizáciu zákonov členských krajín vo viacerých oblastiach, od priemyslu po zamestnávanie. Ak by sa to stalo pravdou, bolo by to dosť čudné z hľadiska nových členov (terajších kandidátov), ktorí v posledných rokoch nerobia nič iné, iba harmonizujú svoje zákony s legislatívou EÚ. Konvent má návrh Ústavy EÚ vypracovať do júna tohto roka.

Riadiace prezídium Konventu o článkoch ústavy rokovalo včera. V čase našej uzávierky neboli ešte známe výsledky týchto rozhovorov, predpokladá sa však, že Giscardov návrh vyvolá odmietavú reakciu väčšiny členov Konventu. Toto fórum totiž už vlani negatívne prijalo myšlienky na obmedzenie právomocí EÚ. Najmä zástupcovia menších krajín totiž majú obavy, že únia by sa tak dostala pod vplyv veľkých členských krajín únie.

Giscardov najnovší počin určite nie je náhodná sólo akcia. Prichádza podozrivo rýchlo po utorkovej francúzsko-nemeckej iniciatíve na vytvorenie funkcie nového predsedu Európskej rady, fóra lídrov členských krajín EÚ. Vytvorenie postu predsedu Európskej rady pritom nie je nič iné len pokus o oslabenie nezávislej (menej ovplyvniteľnej) Európskej komisie (EK), považovanej za akýsi vládny kabinet únie. Nemecký kancelár Gerhard Schröder a francúzsky prezident Jacques Chirac sa zhodli v názore, že reformované predsedníctvo EÚ by sa malo skladať nielen z predsedu EK, ktorého by mal podľa nich voliť Európsky parlament, ale - a to je nóvum - aj z predsedu Európskej rady, voleného na niekoľko rokov z premiérov členských krajín únie. Novovytvorené predsedníctvo Európskej rady by malo nahradiť súčasné polročné rotujúce predsedníctvo.

Francúzko-nemecký projekt vyhovuje najmä väčším štátom únie - Veľkej Británii, Španielsku, Taliansku -, ktoré tak budú mať viac šancí presadzovať svoje záujmy, čo, pravdaže, menšie národy vnímajú s nedôverou. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung „dvojpredsedníctvo“ EÚ pomôže presvetliť džungľu bruselských inštitúcií a zjednoduší spoluprácu medzi nimi. Na druhej strane však stoja názory, že v Bruseli takýmto spôsobom vznikne zdroj konfliktov a vzájomnej konkurencie. Prezident EK a prezident Európskej rady budú tvoriť akýsi dvojitý vrchol riadenia. K tomu ešte prirátajme snahy únie o vytvorenie funkcie spoločného európskeho ministra zahraničných vecí a džungľa nie je vôbec prehľadnejšia...

Ústava EÚ sa ľahko rodiť nebude. Už teraz únia - iba s pätnástimi členmi - dokazuje, že jej akcieschopnosť, najmä v oblastiach bezpečnosti a vonkajšej politiky, nie je dostatočná. Po rozšírení EÚ na 25 členov a neskôr aj viac ako 30, čo prinesie zatiaľ ťažko predvídané problémy a zmeny bude nevyhnutné, aby sa zvýšila jej rozhodovacia a operatívna schopnosť tak, aby vedela účinne presadzovať svoje vlastné hodnoty a záujmy, pre ktoré vznikla. Kým menšie národy vrátane terajších kandidátov dúfajú, že jednotná Európa bude viac o solidarite ako o egoizme, veľké štáty sa svojej váhy ovplyvňovania budú vzdávať len veľmi ťažko.

Iaromír Novák