Slovensko najmenej

Viedenský ústav pre hospodárske porovnávanie (WIIW) uverejnil včera štúdiu o zužovaní mzdovej priepasti medzi členskými krajinami EÚ a jej kandidátskymi krajinami zo strednej a z východnej Európy. V dokumente sa konštatuje, že ekonómom je jasné, že doterajšia hlavná výhoda kandidátskych krajín, ktorou sú nízke mzdy, sa v strednodobom horizonte vyčerpá. Priemysel v reformných krajinách bude preto musieť výrazne zvýšiť produktivitu. V reformných krajinách sa rýchlo vyvíjali technologicky vyspelé odbory priemyslu, kým tradičné domáce odvetvia s veľkou potrebou práce v súťaži o realizačné ceny strácali. Vyspelé odvetvia rozšírili svoj podiel aj vo vývoze reformných krajín. Čoraz väčší podiel v ňom majú automobily a automobilové komponenty, kancelárska technika, rozhlasové a televízne prijímače a podobne. Štatistiky potvrdzujú, že od roku 1995 do roku 2001 sa mzdové rozdiely medzi vyspelými západnými krajinami a reformnými štátmi sústavne znižovali. Najvyšší ročný mzdový prírastok dosiahla Litva (13,5 %) a najnižší Slovensko (1,5 %). Pokles zaznamenalo len Maďarsko, v ktorom mzdy v dôsledku realizácie balíka úsporných opatrení klesli o 5 %. Mzdy v Slovinsku sú dokonca už vyššie ako v Rakúsku. Podľa WIIW v rokoch 1995 až 2001 sa v raste produktivity v reformných krajinách dosiahli nasledujúce priemerné ročné výsledky: Maďarsko +12,4 %, Estónsko 10,0, Poľsko 9,4, Slovensko 8,2, Česko 7,7, Litva 6,7, Lotyšsko 6,6, Slovinsko 4,2 %. Prírastok EÚ bol v rovnakom období v priemere 2,4 %.

(TASR)