Šéfovia nelietajú v oblakoch

Čo nám prinesie rok 2003? Bude to aj niečo iné okrem zvyšovania cien, núteného zoštíhľovania firiem, nižších ziskov a vyšších strát, ktorých sú už zo dva mesiace plné médiá? Dá sa na našu blízku budúcnosť pozerať s optimizmom? Budúcnosť je stále rovnaká, len uhol pohľadu má každý iný. Veď napokon pesimista i optimista, aj keď sa pozerajú na obyčajný ementál, vidia každý niečo iné: optimista syr a pesimista diery. Aký je teda pohľad predstaviteľov našej podnikateľskej praxe na rok, ktorý nás čaká?

(nasledovné sentencie zalomiť pomedzi text, prípadne aj do záhlavia):

Skutočný optimizmus nespočíva v presvedčení, že všetko pôjde dobre, ale v názore, že nie všetko pôjde špatne.

Jean Dutourd

Optimista vyhlasuje, že žijeme v najlepšom možnom svete a pesimista sa obáva, že je to pravda.

James Branch Cabell

Optimizmus je teplo.

Jack London

Lacný optimizmus je škodlivý, pretože znižuje skutočné hodnoty všetkého, čoho sa príliš pohodlne týka a zmocňuje: života, kultúry, mravnosti sociálnej.

Josef Čapek

Múdre je myslieť skepticky a počínať si optimisticky.

Hermann Hesse

Pesimizmus je z rozumu, optimizmus z vôle.

Antonio Gramsci

Čakám investície

Ing. Peter Beck, predseda regionálneho klubu NEF Poprad - Tatry:

- Optimizmus v roku 2003 vidím v začleňovaní sa Slovenska do Európskej únie a NATO. Aj ako predstaviteľ Združenia priemyselných podnikateľov Slovenska očakávam prílev zahraničných investícií do pripravovaných priemyselných parkov. Negatíva budeme pociťovať v sociálnej oblasti. Slovensko čakajú veľmi dôležité reformy, na ktoré vlády od roku 1993 nemali čas a, žiaľ, budeme to musieť všetci precítiť. Podnikatelia, ako aj radoví občania. Pokiaľ sa však chceme priblížiť štátom Európskej únie, budeme ich musieť zvládnuť. Otázkou je, ako budú reformy postavené, aké kroky a zákony sa prijmú, lebo zatiaľ majú dosah len na najslabšie obyvateľstvo. Reformy by mali byť cieľavedomo pripravované s podnikateľskou verejnosťou tak, aby hlboko negatívne nezasiahli do ich života, ale naopak pripravili ich na zvládnutie jednotlivých krokov.

Nariekanie nepomôže

Ing. Pavel Petrech, generálny riaditeľ a. s. Izomat Nová baňa:

- Nič iné nám neostáva, len hľadať optimistické momenty, ktoré sa predsa len objavujú v živote a vo fabrikách. Keď budeme nariekať, nepomôže nám to. Realitu sotva niekto zmení. Vidíte, ešte sa rok 2003 ani nezačal a už nariekame, že ho nezvládneme. To nie je dobré. V tejto núdzi a tvŕdzi, ktorá tu je, treba hľadať riešenia. Musíme byť optimisti. Bez toho nemáme šancu prežiť. Prípadné personálne záležitosti v súvislosti s rastom nákladov treba riešiť aj trochu sociálne. Lebo ak sa postavíte proti ľuďom, tak sa vám to vráti. Vždy sa dá nájsť riešenie. Je to aj otázka kultúry a hľadania riešení. Netreba vždy tvrdo, drasticky prepúšťať, ale hľadať dohodu.

Projekty sú dobré

Ivan Štefanec, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska a generálny riaditeľ Coca-Cola Beverages Slovakia:

- Vždy som optimista a tento postoj ma neopúšťa ani v súvislosti s budúcim rokom, ktorý však nebude jednoduchý. Od začiatku roka nás čakajú zvýšené náklady na vstupoch, predovšetkým energií, ako aj zvýšená sadzba DPH z 10 na 14 percent. To určite neprispeje k výraznému rastu odbytu nealkoholických nápojov na Slovensku. Postupné spájanie dvoch sadzieb DPH do jednej je logické a má zmysel. Je v súlade s harmonizačným procesom a s európskou legislatívou. Nealko priemysel za posledných desať rokov vykazoval stabilný nárast. Je to podporované najmä inováciou v oblasti produktov i balení. Predpokladám, že aj budúci rok bude bohatý a tvorivý, čo sa týka rozličných nových druhov produktov. V našej firme máme pripravené dobré projekty a verím, že celé toto odvetvie sa bude vyvíjať pozitívne. Mám však výhrady k transparentnosti, akou bolo prezentované budúcoročné zvyšovanie cien energií. Treba vysvetliť kroky, prečo to bolo tak urobené, lebo predovšetkým ceny pre rozvodné závody išli výrazne, až o sto percent hore. Či bol na to dôvod si netrúfam povedať, ale medzi verejnosťou a podnikateľmi vznikajú oprávnené otázky, či to bolo potrebné. Je to priestor na zlepšenie transparentného správania sa a oboznamovania verejnosti.

Siahnuť na dno rezerv

Ing. Marián Rybár, predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev:

- Z hľadiska družstevníctva môžeme byť optimisti predovšetkým preto, že Európska komisia schválila zásadný dokument - Bielu knihu. Ten upravuje podmienky existencie družstevných organizácií v Európskej únii a je záväzný aj pre kandidátske krajiny. Očakávame, že aj naša vláda bude musieť prijať niektoré opatrenia tak, aby podmienky družstevného podnikania na Slovensku zodpovedali tomuto dokumentu. Na druhej strane som trochu pesimistický, lebo niektoré opatrenia, mám na mysli podstatné zvýšenie cien energií, veľmi negatívne zapôsobia na podnikateľské prostredie. Je to o to horšie, že väčšina organizácií už mala uzatvorené kontrakty aj so schválenými cenami na rok 2003. Je príliš málo času na odkrytie ďalších vnútorných rezerv. Vnímame nutnosť narovnania cien niektorých vstupov, ale myslíme si, že prichádzajú príliš neskoro. A keď už, tak by mali ísť postupne v najbližších dvoch až troch rokoch.

Otužujeme sa

Ing. Ján Fülöp, predseda predstavenstva Služba VDI Nitra:

- Som optimista z toho dôvodu, že svet s nami teraz rokuje ako s rovnocenným partnerom, lebo naša firma je exportérom. Optimista som aj z toho dôvodu, že rok čo rok sa podmienky podnikania sprísňujú a napriek tomu náš podnik dosahuje čoraz lepšie a kvalitnejšie výsledky. Doteraz sme vždy našli nejaké rezervy, ktoré nám skutočne pomohli prežiť. Našimi hlavnými odberateľmi sú partneri z koncernu Volkswagen. Kontrakty na naše výrobky sú stavané tak, že v prvých troch rokoch produkcie musíme medziročne o dve až tri percentá automaticky znižovať ceny, bez akýchkoľvek výziev. Veľkí odberatelia, ako napríklad SONY a ďalšie zahraničné firmy, nám nekompromisne nadiktujú, o koľko musíme znížiť ceny, lebo v opačnom prípade nám zoberú výrobu a presunú ju po čase inde. To sú veci, ktoré nás dlhodobo trénujú a cvičia a zatiaľ sa nám z toho podarilo dostať. Teraz veľmi nepriaznivo do týchto podmienok vstúpi cena energií a vody. Každé naše oddelenie a prevádzka majú svoje vlastné plánovanie a hodnotenie. Pracovníci dostanú 10 percent k mzdám, ak naplánujú dvadsaťpercentné navýšenie produktivity práce na pridanej hodnote. To však nie je všetko. Okrem toho kvartálne každá prevádzka, ktorá zvýši o päť percent produktivitu práce z pridanej hodnoty, dostáva z toho tri percentá na mzdy.

Vízia nás ťahá

Alexander Rozin, generálny riaditeľ a. s. Incheba:

- My sme životní optimisti, ktorí prežili povodne v Českej republike. Na pražskom výstavisku sme mali na 36 hektároch 7,5 metra vody, takže tam bolo veľké jazero. Sme optimisti, lebo nám pred dvoma rokmi v Bratislave vietor zvalil šesťtisíc štvorcových metrov výstavnej haly a problém sme vyriešili. Dokázali sme a dokazujeme, že máme svoju víziu, ktorú sme však ešte nedosiahli. Pevne veríme, že v roku 2003 dokážeme presvedčiť slovenské podnikateľské a legislatívne prostredie, že nie je mysliteľné, aby na Slovensku pôsobili dve veľtrhové správy v Bratislave a Nitre. Jedna aby platila dane zo svojej podnikateľskej činnosti, ktorou sú výstavy a druhá aby dostávala prostriedky zo štátneho rozpočtu. Som optimista už desiaty rok, že niekedy dokážeme zastaviť tento neférový a systémovo nesprávny tok prostriedkov. Veríme, že rok 2003 bude pre nás aj v Prahe úspešný. S optimizmom sa pozerám na to, že bratislavskú radnicu povedie človek, ktorý už niečo pre mesto urobil, ktorý má k Bratislave vzťah.

Dôvody na pesimizmus

Ján Jasovský, poslanec NR SR:

- Na základe prijatého štátneho rozpočtu na rok 2003 som pesimista. Ako ekonóm a dlhoročný manažér chápem úsilie vlády, ktorá štartuje svoje rozhodnutia tým, že pripravila nepopulárne opatrenia. Na druhej strane ako človek, ktorý dôverne pozná rezort dopravy, musím sa aj k nemu vyjadriť. Je mimoriadnou chybou, že vláda premrhala štyri roky, ktoré sa týkali rozvoja cestnej infraštruktúry a železničných koridorov. Je trestuhodné, že aj nová vláda pokračuje v tomto trende. Lebo v roku 2003 neuvažuje začať ani s jediným novým kilometrom diaľnic. Múdra vláda by veľmi rýchlo stavala a pomaly splácala. To znamená, že bolo treba orientovať sa na otázku získavania zahraničných zdrojov. Nemyslím si, že sa k nám bude na výstavbu diaľnic hrnúť súkromný kapitál. Oproti roku 1998 je index nárastu cien stavebných prác 1,5. O 50 percent zdraželi tie práce, ktoré sa mohli vykonať od roku 1998. To považujem za chybu. Vláda nešpecifikuje, čo ďalej so železnicami. Považujem za veľmi rýchle a zbytočné riešenie povedať, že nebude držať regionálne trate. Aj ak sa tam zruší osobná doprava, fixné náklady na údržbu trate ostávajú v pôvodnej výške. Vláda nič neušetrí ani tým, že zlikviduje zľavy dôchodcom, lebo dôchodca bude jazdiť, keď má zľavu, ale nie vtedy, keď ju nemá. Orientovať sa dnes na regionálne trate podľa môjho názoru nič nerieši. Vláda mala veľmi dôrazne hovoriť o železničných koridoroch, lebo Slovensko sa môže ocitnúť osamotené. Nemôže sa tváriť, že nevie, čo s dlhmi železníc. Z tohto dôvodu musím byť pesimista. A v súvislosti s regionálnymi traťami si myslím, že je zbytočné a zlé provokovať ľudí. Preto som vyzval podpredsedu vlády a ministra financií, aby usporiadal stretnutie ministerstiev financií a dopravy a vyšších územných celkov. Som pesimista aj preto, lebo roky som upozorňoval, že predaj 51 percent telekomunikácií je nezmysel. Bolo treba navyšovať základné imanie a získať strategického partnera serióznym výberovým konaním. Dnes je to tu. Neexistuje ďalší operátor, Deutsche Telecom neinvestuje miliardu EUR, ktoré sa zaviazal. Dnes sa nemôže povedať, v čase, keď už mali byť peniaze preinvestované - pardon, my ich nepreinvestujeme, lebo ich nemáme. Štát musí podnikať. Nemôže prehodiť celé bremeno problémov na občanov.

Zlomový bude až rok 2004

Ing. Pavol Kovačič, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ IDC Holding:

- Prvé analýzy nášho budúceho obchodného roka sú veľmi pozitívne. Predpokladáme totiž zvýšenie obratu v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Zároveň rátame s určitou stagnáciou predaja na území Slovenskej republiky vzhľadom na nedávno prijaté opatrenia, ktoré budú mať dosah na sociálnu sféru. Očakávame túžobne tento predvstupový rok, aj keď si myslím, že naozaj zlomový bude až rok 2004. Vtedy sa bude rozhodovať o bytí a nebytí možno aj niektorých podnikov, no aj o prosperite. Podľa toho, ako sa komu podarí vkliniť sa do Európskej únie. Kým rok 2003 bude taký prípravný, ten nasledujúci bude ešte ťažší a z môjho pohľadu najpodstatnejší. Podnikatelia budú pociťovať aj dosahy nového zákona o dani z príjmu, ale aj zákona o štátnom rozpočte, ktorý pripravila táto vláda. Čo sa však celkom pragmaticky našej spoločnosti týka, očakávam pozitíva, hlavne v oblasti exportu a vývoja našej obchodnej bilancie so zahraničím. V prípade veľmi rýchleho upevňovania slovenskej koruny by táto dynamika mohla byť spomalená, takže dúfam, že sa koruna udrží na tej úrovni, ako je a náš export bude pokračovať. Pri vstupe do EÚ budú v nej aj naše dcérske spoločnosti, ktoré máme v ČR, Maďarsku a Poľsku. Takže v EÚ sa ocitneme nielen my ako výrobcovia, ale aj naše hlavné trhy. Práca, ktorú sme vynaložili v posledných 3-4 rokoch hlavne na trhoch V4 sa zúročí tým, že veľká časť nášho odbytu sa automaticky preklopí do exportu v rámci EÚ. Ak dnes vyvážame do EÚ asi 5 % produkcie, po vstupe do EÚ z toho bude automaticky 40 %. Ale to už bude rok 2004.

Radšej zdravý realizmus

Ing. Ivan Kováčik, generálny riaditeľ Slovenskej Grafie, a. s.:

- Je možné mať určitý optimizmus alebo skôr by som povedal, taký zdravý realizmus. Situácia je z roka na rok náročnejšia - nechcem povedať, že je ťažšia. Je náročnejšia. V západnej časti Európy pretrváva určitá depresia alebo recesia, v niektorých oblastiach je to krízový vývoj a Slovensku sa to tiež celkom nevyhne. Treba zvažovať, kde je situácia taká, že sme ešte nedosiahli ani ten základný štandard, aby sme sa mohli s týmito štátmi porovnávať vo východiskách a v základoch. Je to určitá rezerva, ktorá dáva šancu odvetviam, aj tomu nášmu, dotiahnuť sa v spotrebe a vo výrobe na takú úroveň, ktorá nás zaradí aspoň na tú spodnú priečku alebo trochu vyššie, ako je tá spodná priečka vo vyspelých štátoch. Konkrétne v našom odvetví spotreba papiera na 1 obyvateľa je hlboko pod európskym priemerom. Integrácia, to je reálna skutočnosť, ktorá umožňuje ľahší prístup na zahraničné trhy, ale aj spotreba na Slovensku ešte bude stúpať. To je priestor, ktorý dáva pri reálnom pohľade určité možnosti. Vždy je dôležité pozerať sa dopredu a budovať ďalšie účinkovanie na nejakej stratégii, ktorá sa rok čo rok spresňuje - pokiaľ človek vie, čo chce dlhodobejšie dosiahnuť. Je to nepochybne jednoduchšie, ako keď sa nechá prekvapiť či už skutkovým stavom alebo na základe podkladov, čísel starých niekoľko týždňov alebo mesiacov. Kto má určitý pohľad dopredu, kto má určité základné stratégie a dopĺňa to aktuálnymi informáciami a dokáže to aj kvalifikovane zhodnotiť, má predpoklady, že bude pokračovať ďalej. Zostávam však stáť na zemi. Napriek tomu, že za tento rok dosiahneme vo fabrike historicky najvyššie objemy, najlepšie výsledky. Nerobím z toho vedu, lebo nemá význam sa chváliť. Optimizmus neprejavujem až tak okato - ako sa totiž Európa otvára a my jej, má zahraničný investor obrovské výhody oproti domácej podnikateľskej sfére, ktorá musí žiť z toho, čo nahospodári, možno na úroveň jednoduchej reprodukcie. A preto tlmím svoj optimizmus.

Optimizmus áno, sebauspokojenie nie

J. Višňovský, predseda predstavenstva a. s. Pastorkalt Nové Zámky:

- Do nového roku vstupujem s dobrými pocitmi, lebo výsledky roku 2002 nás oprávňujú byť optimisticky naladení. Aj keď súčasné rozvojové trendy na nás kladú veľké nároky. Ale keď je život náročný, vtedy je pekný. A keď prináša aj ekonomický efekt, o to je to krajšie. Musíme postaviť novú výrobnú halu, pretože kapacity nám už nestačia. Teraz vybavujeme stavebné povolenie, v druhom štvrťroku chceme začať výstavbu a byť v polovici roka hotoví. Bez rozšírenia výrobných priestorov už nemáme šancu. Svedčí to o tom, že optimizmus je asi namieste. Z hľadiska fyzických jednotiek sme predali v tomto roku trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. To je veľmi dobrý nárast, aj keď v hodnotovom vyjadrení to nie je až toľko. Náš pokrok na zahraničných trhoch spočíval vo zvýšení kvality, technickej úrovne, ale zároveň aj v znížení ceny, a tým vo zvýšení atraktívnosti pre našich klientov. V porovnaní s našimi konkurentmi z celého sveta vieme ponúknuť takú istú, ba aj lepšiu úžitkovú hodnotu za výhodnejších ekonomických podmienok. To je výsledok. Odrazí sa aj v tom, že v tomto roku vyplatíme našim zamestnancom 15 platov. Ale keď je človek optimistický, musí si dávať vari ešte väčší pozor, ako keď sa nedarí, lebo náhodou optimizmus nesmie prejsť do nejakého sebauspokojenia a nestráženia si svojej pozície na trhoch. Optimizmus je však namieste a veríme, že budúci rok bude mimoriadne úspešný.

Keď sme sa púšťali do tejto ankety, mali sme pocit, že téma, ktorú sme zvolili, patrí skôr do oblasti science fiction. Poznanie koreňov optimizmu u manažérov, ktorí nelietajú niekde v oblakoch, ale stoja nohami pevne na zemi, nás však povzbudil. Poznanie dôvodov pesimizmu, s ktorým sme sa stretli tiež, by malo nútiť k premýšľaniu tých, ktorí sa o tieto dôvody pričinili.

Zuzana Krútka, Vladimír Turanský