Téma: mierové úvahy

Ako jednotlivec, ktorý skončil základnú vojenskú službu v hodnosti vojaka, dobre viem, že naozajstný povolávací rozkaz na vojnu „naostro“ by len málo potešil. Lebo aj napriek určitej humanizácii zbraní a vojenských zariadení (hoci, čo je na tom humánne zabíjať a zraňovať?), popri ich modernizácii, vojaci aj naďalej umierajú v zákopoch. A je vlastne jedno, či to zapríčiní nepriateľská guľka, šliapnutie na zákernú mínu, šrapnel, inteligentne navádzaná strela, bojový plyn, či už chemický alebo nervový, ničivý vírus, ktorý nemá protiliek, alebo neviditeľne zabíjajúca radiácia. V súvislosti s rýchlou modernizáciou vojenského arzenálu (to, čo majú armády, sa vždy až po rokoch dostane do civilnej sféry) je patričné si zapamätať slová amerického herca a humoristu Willa Rogersa: „Nemôžeme povedať, že civilizácia nezaznamenáva pokrok, keďže v akejkoľvek novej vojne sa zabíja novým spôsobom.“ Ešte dôraznejšie nám to však pripomenul sám veľký Albert Einstein: „Neviem, akými zbraňami sa bude bojovať v III. svetovej vojne, ale vo IV. svetovej to bude s kameňmi a palicami.“ Známy fyzik a teoretik, ktorý bol známy svojimi protivojnovými úvahami, je svojím myslením aktuálny aj dnes, keď sa síce svet (OSN, EÚ a iné organizácie) snaží predchádzať ozbrojeným konfliktom, no ďalšie vojnové dobrodružstvá sú akoby želané. Einstein totiž tvrdí: „Nemôžete zároveň predchádzať vojne a pripravovať sa na ňu.“ Predvídal Einstein súčasné dianie okolo Iraku? Všetci (hlavne veľmoci ako USA, Veľká Británia) totiž tvrdia, že vojnu nechcú, no v médiách už kolujú dátumy a možné scenáre vojny. Ak k ďalšej reči zbraní v Perzskom zálive naozaj dôjde, možno sa Iračania budú riadiť slovami britského spisovateľa Georga Orwella: „Najrýchlejším spôsobom ako ukončiť vojnu, je prehrať ju.“ Iračania prehrávajú tak či onak, lebo ak aj vojna nebude, krutý režim Saddáma Husajna tiež nie je výhrou. Tak možno prehrajú, aby vyhrali viac... Najlepšie by bolo, keby sa už však vôbec nemuselo bojovať. A to nielen v Iraku. Lebo ako svojho času povedal veľký čínsky vodca Mao Tse-Tung: „Politika je vojnou bez krviprelievania, zatiaľ čo vojna je politikou krvi.“ To by si mali zapamätať medzi sebou hlavne rozhnevaní Číňania na pevnine aj na ostrove Taiwan. Zvýšili by tak šance na mier. Aspoň v juhovýchodnej Ázii. Maove vyhlásenie je predsa len o čosi vernejšie humanizmu ako totálne militaristický postoj amerického generála z 19. storočia. Ulysses S. Grant si o vojne myslel nasledujúce: „Umenie vojny je jednoduché. Nájdite, kde sa nepriateľ nachádza. Dorazte k nemu čo najrýchlejšie. Udrite naňho čo najtvrdšie ako môžete a stiahnite sa.“ Ak však zanalyzujeme súčasnú taktiku armády USA - rýchlo priletieť, udrieť (zhodiť bomby, poslať rakety), stiahnuť sa do bezpečia (kde čaká teplá sprcha a tanečnice) - Grantova taktika až taká anachronická nie je. A ani to hľadanie nepriateľa akoby nebolo také neaktuálne... Američania v posledných rokoch nebojujú sami. Ich spojencami vo vojne v Perzskom zálive bola celá plejáda štátov. V Afganistane, kde likvidujú zvyšky Talibanu a hľadajú členov al-Káidy, im pomáhajú armády mnohých národov. Irackú bezletovú zónu kontrolujú aj bez mandátu OSN spolu s Britmi a ak by došlo k útoku na Irak, za spojencov sa ponúka Austrália, možno Kanada, viaceré stredo- a východoeurópske štáty a iní. Ako však hovorí W. L. George: „Vojny nás neučia milovať našich nepriateľov, ale nenávidieť našich spojencov.“ Budú sa terajší spojenci nenávidieť? To ukáže čas. Dovtedy sa aspoň pokúsme stotožniť s humornou konštatáciou vojny amerického komediálneho herca Paula Rodrigueza, ktorý si myslí, že „vojna je Božia cesta ako nás naučiť zemepis“. A naozaj, veď koľkí z nás by ináč vedeli, kde leží Irak, Čečensko či také Kosovo? A nakoniec ako koniec úvah o vojne a mieri by som nechal odznieť citát slávneho starorímskeho vojnového stratéga Vegetia: „Nechajte tých, ktorí majú radi vojnu, aby pripravovali mier.“ Pripraviť mier je totiž oveľa ťažšie ako prichystať vojnu.