Pohlavárska infúzia

optimizmu

Na rozdiel od najvyšších komunistických štátnych funkcionárov terajší vo

svojich prejavoch k najrôznejším príležitostiam nevyzdvihujú konkrétnych

ľudí práce, firmy, inštitúcie a ich výsledky alebo názory. O zahraničných

vzťahoch a dejoch sa vyjadrujú tak zľahka, že aj lesné víly by mali ostať v

nemom úžase. Väčšinou sa venujú ospravedlňovaniu negatívnych stránok

hospodárskej a spoločenskej situácie, pričom vládna garnitúra, nech robí,

čo robí, tak by si mala vyslúžiť podľa nich iba najvrúcnejšiu vďaku.

Potentáti prezentujú také názory a výnimočne aj fakty, ktorými chcú občanom

pomôcť pri navigácii životom a dodať im zo svojho optimizmu. Vôbec nie je

dôležité, či sú prejavy pravdivé aspoň z takej polovice a tiež

verifikovateľné. Alebo majú snahu tvrdiť, že poznajú a chápu problémy

občanov. Nehovoriac o tom, že sa spravidla vydávajú takmer za nepochopených

vodcov, ktorých nemenej zodpovední, t. j. predstavitelia výkonnej štátnej

moci alebo stranícki partneri neberú na vedomie. Azda počuli aj o tom, aké

výsledky sa dostavujú po kritickej analýze, po sebareflexii či dokonca po

sebakritike, ale stále neprišiel ten „ich“ čas. Vrcholom týchto prejavov je

tradične a prinajmenej polstoročie zdokonaľovaná snaha priblížiť sa

formulačne najširším vrstvám alebo naopak ulahodiť tým, ktorí majú vplyv

na mienkotvorné zahraničie. Nebolo to inak v posledných dňoch 2002. roka,

ale ani včera, keď sa novoročne prihováral občanom prezident republiky a po

ňom k desiatemu výročiu štátnej suverenity predseda parlamentu.

Všetko by som odpustil pohlavárom desať rokov štátne suverénnej SR s

výnimkou samoľúbosti, tak často sprevádzanej klapkovitosťou videnia a

praobyčajným chválenkárstvom. Problémom občanov nie je to, že by neboli

trebárs hrdí na vynikajúce športové alebo kultúrne výkony svojich

spoluobčanov. Malo by však byť ich problémom to, že nevidia také, čo vidia a

čím sa nadchýnajú nimi vyvolení politici. Premnohí občania, ba takmer

väčšina z nich by už mala vstúpiť do seba a konečne hodnotiť javy tak ako

najvyššie položené štátne osoby. Keď k tomu nedôjde, tak bude nevyhnutné

prizvať výskumné inštitúcie, aby čo najskôr dospeli k názoru, že myslenie

občanov bolo nesprávne interpretované. Avšak jednoduchším riešením by bolo

aktualizovať starostlivo pripravované slávnostné či sviatočné prejavy

štátnych predstaviteľov. Bez nároku recenzovať či podrobovať kritike

prezidentov novoročný prejav a predsedu parlamentu k okrúhlemu štátnemu

jubileu, tak v nich absentovali prinajmenej poznámky o najzávažnejšom

momente v štátnom živote za posledné roky. Ním nebude najviac zdôrazňovaná

roztrieštenosť politickej scény, ktorá je v podstate vôľou občanov, ale

jednoznačne verejné obvinenie justície, osobitne prokuratúry z

prepojenosti na podsvetie a okolnosti tohto aktu, ktoré tak dramaticky

naznačil, resp. prezentoval premiér vlády a minister vnútra krátko pred

vstupom do 2003. roka.

Peter Kasalovský