Odstrániť jazvy

Zákon nie je produktom hľadania absolútnej pravdy a parlament nie je miestom, kde sa tvoria najracionálnejšie rozhodnutia, uviedol v záverečnej reči pri skončení minulého funkčného obdobia parlamentu predseda Jozef Migaš. Čím sú spoločenské zmeny hlbšie a dosahy na život citeľnejšie, tým väčšie sú aj názorové rozdiely medzi skupinami poslancov (aj ostatných občanov) na podobu reformy, spôsob jej zabezpečenia a tempo uskutočnenia, vyhlásil. Počas aktu skončenia práce poslancov tak otvoril tému, ktorú sa jeho nástupca Pavol Hrušovský rozhodol včera podrobnejšie rozobrať, lebo slávnostné zasadnutie Národnej rady SR pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo podľa neho na to vhodnou príležitosťou. Skloňoval slová o rozpoltenosti, ktorá sprevádza takmer všetky zlomové momenty našich moderných dejín. Desiate výročie je podľa neho vhodný čas aj na to, „aby sme sa úprimne pozreli na našu (aj zjazvenú) tvár a zistili, akí sme“.

Prvý január 1993 bol podľa P. Hrušovského dňom, ktorý rozdeľoval slovenskú verejnosť. Dnes, po desiatich rokoch, je podľa neho štát všeobecne akceptovaný a rozpoltenosť v postoji k nemu je už prekonaná. Rozpoltenosť však prekonaná zrejme nebola, bola

len potlačená.

To však dnes už nie je podstatné, lebo pred Slovenskom stoja vážnejšie rozhodnutia.

„Ak sme do roku 1998 viedli boj o rešpektovanie ústavy a trojdelenia moci v krajine, dnes zápas o charakter štátu,“ tvrdí predseda parlamentu. „Je len na nás, či bude spoločnosť slušná, alebo bude tolerovať korupciu, či bude rešpektovať ústavu a zákony, alebo ich bude ignorovať a obchádzať, či bude právo vymožiteľné a spravodlivosť dostupná pre každého a či bude spoločnosť citlivá k svojim členom, alebo bude dominovať nesúcitný egoizmus.“ Prevažnú väčšinu svojho vystúpenia venoval slovenským dejinám v kontexte so spomínanou historickou rozpoltenosťou. Hovoril o črtách tváre našej krajiny od prijatia kresťanstva v roku 829, ale na analýzu toho, prečo je dnes životná úroveň väčšiny obyvateľov nižšia ako pred rokom 1989, sa miesto nenašlo. „Nová politická kultúra predpokladá naplnenie dvoch základných podmienok: prvou je

spoločná úcta

a rešpektovanie našej ústavy všetkými občanmi a predstaviteľmi politických elít. Druhou je spoločná zhoda, že veci štátneho záujmu nebudú predmetom politického zápasu,“ konštatoval. Podľa všetkého však niektoré už prijaté alebo avizované zákony označia niektorí poslanci za protiústavné. Ústavný súd bude mať zrejme v tomto volebnom období rovnako veľa práce ako v predchádzajúcom. Pri okrúhlom výročí vzniku republiky sa očakáva aj

hlboká analýza pozitív a negatív uplynulého obdobia, nielen historické exkurzy do čias Cyrila a Metoda, protitureckého odboja, Márie Terézie, odolávania maďarizácii či vzniku Československa, aj keď sú poučné, na ktoré sa zameral šéf parlamentu. To väčšine rodín, siahajúcich dnes na dno svojich existenčných možností, na optimizme a pokoji asi nepridá.

Rozporuplnosť hodnotenia uplynulého desaťročia dokumentujú aj niektoré politické subjekty, podľa ktorých napríklad v rokoch 1993 až 1998 sa Slovensko - samostatný a suverénny štát - etabloval na medzinárodnej politickej scéne ako najúspešnejšia transformujúca sa krajina. „Tento trend úspešného rozvoja sa neskôr

vinou nekoncepčnosti

vlád Mikuláša Dzurindu zabrzdil. Radosť spojenú s 10. výročím vzniku republiky, žiaľ, čoskoro občanom SR skalia ďalšie ekonomické a sociálne problémy, ktoré súčasná vláda svojou neschopnosťou vyvoláva.” Iná parlamentná strana pri 10. výročí samostatnosti vyjadruje názor, že výročie štátnosti sa neraz vníma z hľadiska poznamenania ďalšieho znižovania životnej úrovne občanov. To však dokumentuje, že ani súčasný zákonodarný zbor sa tak ľahko nezhodne a rozpoltenosť sa čoskoro neprekoná. Minimálne dovtedy, kým k reformám odhodlaná vláda a parlament nedokážu presvedčiť pozitívnymi a udržateľnými výsledkami. Až potom začne krajina meniť svoju tvár. Lebo jazvy na nej, o ktorých hovoril predseda parlamentu, nevznikali len pred rokom 1989.

Vladimír Turanský