Latka je vysoko...

Peter Kasalovský

Z pozície predsedu SDKÚ M. Dzurinda v uplynulom týždni oznámil verejnosti ako jednomyseľné a prirodzené rozhodnutie straníckeho prezídia kandidatúru Eduarda Kukana na úrad prezidenta SR. K jeho najvýraznejším pozitívnym vlastnostiam zaradil čestnosť, tolerantnosť, poctivosť, vysokú profesionálnu zdatnosť, dlhoročné skúsenosti a schopnosť spájať. Vyjadril sa i k jeho členstvu v komunistickej strane. „Prešiel životom čestne. Viem, čo všetko dosiaľ urobil pre našu vlasť, ale aj v širšom geopolitickom priestore. Samotný fakt radového členstva v komunistickej strane pred rokom 1989 by dnes nikoho nemal diskvalifikovať. Dnes nesmie byť kvalifikáciou ani to, že niektorí sme neboli členmi KSČ. Takéto argumenty na prahu roku 2003 považujem za falošné,“ zdôraznil M. Dzurinda.

Väčšina znalcov našich vnútropolitických pomerov označila toto oficiálne vyhlásenie jednak za predčasné, ale svojím spôsobom aj za prekvapujúce, keďže funkčné obdobie súčasného prezidenta sa skončí o viac ako jeden rok. Niektorí koaliční partneri SDKÚ boli vskutku prekvapení z tohto politického ťahu, ktorý treba považovať najskôr za prezieravý. Predovšetkým preto, lebo včas vylučuje špekulácie a prípadné kupčenie s pozíciou hlavy štátu. Je tu ponuka kandidatúry osobnosti, ktorá nemusí byť vnímaná občanmi ako prísne stranícka. Tento moment treba zdôrazniť, keďže všetkým lídrom musí byť jasné, že šancu na úspech v priamej voľbe prezidenta republiky nebudú mať stranícke šelmy, ale z politikov iba ten, ktorý je čitateľný najmä ako čestný, tolerantný a so schopnosťou spájať občanov.

Eduard Kukan, prvý z oficiálnych kandidátov na prezidentský úrad, je takou politickou veličinou, ktorá má šancu byť zvolená nielen preto, že by sa na ňom dohodli viaceré politické strany. Je to príklad pre všetky politické strany, ale aj mysliacich jednotlivcov z celého straníckeho aj občianskeho spektra na túto najprestížnejšiu pozíciu, ktorým SDKÚ kandidatúrou E. Kukana položila latku relatívne veľmi vysoko. Je to ťah z tých lepších, ba možno aj majstrovských a pre Slovensko z tých prospešných. Mohol by sa javiť na úrovni takého prekvapenia, akým bol vznik tejto strany, vtedy zatracovanej a odsudzovanej na celkový neúspech. Takpovediac napriek všetkým, všetkému a mnohému v jej politike či personálne neprijateľnému je SDKÚ aj po vlaňajších parlamentných voľbách dirigentom výkonnej moci v našom štáte.

Prezidentskému kandidátovi E. Kukanovi nie je však čo závidieť. Relatívne pokojný diplomat, ktorý na verejnosti ešte nikdy nestratil tvár, je prísľubom súťaže o tú najvyššiu ľudskú kvalitu a medzinárodne cenený výkon. Má na to, keď sa zo svojej triezvosti prenesie väčšmi do životnej reality väčšiny občanov, aby bol z tých najhorúcejších kandidátov, a dúfajme, že svojou kvalitou sa nestane len osamelým bežcom na čele pelotónu možných prezidentov. Bude mať podporu aj časti hospodárskych a verejných činiteľov, z ktorých mnohí majú sklony k vlastnému názoru v záujme SR, a ktorí ho veľmi vysoko cenili aj v 2001. roku. Na základe tajného hlasovania štyristodvadsaťdeväť osobností získal vtedy z druhej pozície (ako jediný nepodnikateľ medzi nominovanými hospodárskymi lídrami) prestížny Zlatý biatec.

Je tu prvý oficiálny kandidát na prezidenta, ktorého profil je dobrou správou pre občanov. Tentoraz z dielne SDKÚ, ktorej politika v parlamente aj vo vláde bude mať však viac ako významný vplyv na to, ako bude E. Kukan vnímaný v najširšej verejnosti. To by mohla byť jeho nevýhoda (a podľa všetkého aj bude, keďže vôbec nie sú vylúčené chvenia, ba až otrasy, či dokonca rozklad vládnej koalície) v porovnaní s možnými prezidentskými kandidátmi nezviazaných s politickými stranami. Bude na ňom, ako sa dokáže vyrovnať s tým, že väčšina voličov sa bude rozhodovať medzi kandidátmi podľa ich postojov a názorov na veci čisto domáce, resp. vnútorné. Je tu, tak ho privítajme, odmietnime rany pod pás, ktoré sa už objavili, a verme, že ďaľší kandidáti budú aspoň tak prijateľní ako on.

Peter Kasalovský