Z pracovnej neschopnosti do invalidity

Mama je ťažko chorá (srdcovo-cievne ochorenie). Bola operovaná a 15. februára 2003 jej skončí tzv. podporná doba (čiže jej prestanú poskytovať nemocenské). Má 53 rokov a je zatiaľ v pracovnom pomere. Zamestnávateľ jej oznámil, že by mala skončiť pracovný pomer a požiadať o invalidný (či čiastočný) dôchodok. Môžete uviesť, ako máme postupovať? Je zamestnávateľ oprávnený žiadať, aby si podala žiadosť o dôchodok?

A. Nemocenské a podporná doba

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon doterajšieho zamestnania pre chorobu alebo úraz do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity či čiastočnej invalidity. Vznik nároku na nemocenské je podmienený existenciou poistného pomeru, čiže ochrannej lehoty. Ak nárok na nemocenské už vznikol, jeho ďalšie trvanie nie je viazané na ďalšie trvanie poistného pomeru, teda plynutie ochrannej lehoty. Nárok na nemocenské trvá aj po skončení poistného pomeru, či po uplynutí ochrannej lehoty, pokiaľ pracovná neschopnosť pokračuje.

Nemocenské sa poskytuje najdlhšie počas jedného roku od začiatku vzniku pracovnej neschopnosti - teda počas tzv. podpornej doby, ktorá sa posudzuje v kalendárnych dňoch. Podporná doba trvá do doby, keď sa nepriaznivý zdravotný stav považuje za dlhodobý a stáva sa predmetom dôchodkového zabezpečenia. V takom prípade hovoríme o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (či čiastočnej invalidity).

Príklad: Vaša matka sa stala práceneschopnou 16. februára 2002. Od tohto dňa bola uznaná za práceneschopnú. Nemocenské sa jej zo zákona poskytuje najdlhšie do 15. februára 2003. Znamená to, že podporná doba uplynie 15. februára 2003.

B. Predĺženie podpornej doby

Nemocenské možno v osobitných prípadoch poskytovať i po uplynutí podpornej doby za podmienky, ak na základe vyjadrenia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne možno očakávať, že zamestnanec v krátkom čase nadobudne pracovnú schopnosť. Takéto „dobrovoľné“ poskytovanie nemocenského v závislosti od druhu a stupňa zdravotného postihnutia sa predlžuje spravidla najprv na obdobie, ktoré nie je dlhšie ako tri mesiace. Po uplynutí tejto doby príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodne na základe zdravotného stavu o prípadnom ďalšom predĺžení poskytovania nemocenského, najdlhšie až do uplynutia celkového obdobia najviac ďalšieho jedného roka. To znamená, že nemocenské možno poskytovať najdlhšie po dobu jedného roku od uplynutia podpornej doby, ale najdlhšie dva roky od začiatku pracovnej neschopnosti. V prípade vašej mamy najdlhšie do 15. februára 2004.

Po vyčerpaní podpornej doby je potrebné, aby sa konanie o predĺženie výplaty nemocenského začalo v dostatočnom časovom predstihu. Pre ďalšie rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne o predĺžení poskytovania nemocenského po uplynutí podpornej doby sa vyžaduje, aby o predĺžení nemocenského rozhodla ešte pred vyčerpaním podpornej doby na základe nového odporúčania posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, teda v prípade vašej mamy napríklad v januári 2003.

C. Prechod z dočasnej pracovnej neschopnosti do dlhodobej pracovnej neschopnosti, čiže do invalidity (úplnej alebo čiastočnej)

Prechod práceneschopných zamestnancov z dočasnej pracovnej neschopnosti do dlhodobej pracovnej neschopnosti, teda do invalidity (úplnej alebo čiastočnej) je upravený v ustanovení § 158 vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vo vyhláške č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) v znení vyhlášky č. 268/1990 Zb.

Na základe uvedených predpisov prechod z pracovnej neschopnosti do invalidity sa uskutočňuje dvoma spôsobmi:

1. na žiadosť práceneschopného zamestnanca (vašej mamy) o priznanie invalidného alebo čiastočne invalidného dôchodku - podľa § 2 vyhlášky č. 76/1957 Ú. v. v znení neskorších predpisov, alebo

2. na podnet ošetrujúceho lekára - podľa § 3 a nasl. cit. vyhlášky.

V prvom prípade realizuje občan (napríklad vaša mama) osobné právo na uplatnenie práva na invalidný alebo čiastočne invalidný dôchodok, o ktorý môže požiadať kedykoľvek, napríklad občan môže uplatniť právo na čiastočne invalidný alebo invalidný dôchodok už v prvom týždni pracovnej neschopnosti.

Konanie sa začína spísaním žiadosti o dôchodok u zamestnávateľa a jej predložením príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne posudzuje dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu žiadateľa a spolu s jej posudkom - vyjadrením predkladá celý spisový materiál na rozhodnutie ústrediu Sociálnej poisťovne.

Pri kladnom rozhodnutí (čiže pri priznaní čiastočného invalidného alebo invalidného dôchodku) sa stanoví začiatok jeho výplaty vopred o jeden mesiac odo dňa rozhodnutia o priznaní dôchodku. Napríklad pri rozhodnutí o priznaní čiastočného invalidného alebo invalidného dôchodku prijatom 3. januára 2003 sa určí začiatok výplaty dôchodku na 3. februára 2003.

Počas tohto mesačného medziobdobia sa urobia všetky nevyhnutné administratívno-technické úkony na zabezpečenie výplaty dôchodku. V tejto dobe práceneschopnému žiadateľovi o dôchodok patrí nemocenské. Ústredie Sociálnej poisťovne o tejto skutočnosti informuje platiteľa nemocenského a uvedie dátum začiatku výplaty dôchodku a súčasne s tým aj dátum posledného pracovného dňa podpornej doby na poskytovanie nemocenského (v uvedenom prípade by to bol 2. február 2003). Občan - žiadateľ dostáva kópiu rozhodnutia, avšak zamestnávateľ kópiu rozhodnutia nedostáva.

Povinnosť oznámiť priznanie čiastočného invalidného alebo invalidného dôchodku platiteľovi nemocenského (napríklad zamestnávateľovi - organizácii s viac ako 20 zamestnancami) má sám práceneschopný, teda vaša mama.

V druhom prípade prechodu z pracovnej neschopnosti do invalidity sa realizuje samostatné správne konanie o uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity. Konanie o priznanie čiastočného invalidného alebo invalidného dôchodku však súčasť tohto konania netvorí. V tomto prípade sa práceneschopnému občanovi musí nemocenské poskytovať aspoň po dobu šiestich mesiacov a pracovná neschopnosť naďalej trvá. Na základe tejto skutočnosti ošetrujúci lekár dospel k záveru, že zamestnanec nie je iba dočasne pracovne neschopný a konzultuje s posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, či dočasná krátkodobá pracovná neschopnosť nenadobudla povahu dlhodobej pracovnej neschopnosti, teda čiastočnej invalidity alebo invalidity. Konanie z podnetu ošetrujúceho lekára sa začína doručením predvolania práceneschopnému občanovi (napríklad vašej mame) na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne môže posudzovaného občana uznať za čiastočne invalidného alebo invalidného alebo občana za čiastočne invalidného alebo invalidného neuznať.

1. Uznanie občana za čiastočne invalidného alebo invalidného. O skutočnosti, že práceneschopný zamestnanec je čiastočne invalidný alebo invalidný sa vydá písomné rozhodnutie, ktoré sa oznamuje zamestnancovi a upovedomuje sa o ňom aj lekárska poradná komisia, ktorá dala podnet na posúdenie zamestnancovho zdravotného stavu. Zároveň pre platiteľa nemocenského sa vydáva osobitné rozhodnutie o zastavení výplaty nemocenského, a to po uplynutí jedného mesiaca odo dňa vydania rozhodnutia o zastavení výplaty nemocenského.

Príklad: Ak sa rozhodnutie vydá napríklad 3. januára 2003, nemocenské patrí do 3. februára 2003 vrátane.

Proti rozhodnutiu o uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity môže posudzovaný občan podať odvolanie, o ktorom sa rozhodne po preskúmaní zdravotného stavu práceneschopného zamestnanca. V tomto prípade odvolanie buď má alebo nemá odkladný účinok.

a) Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity, odvolanie má odkladný účinok.

Práceneschopný zamestnanec sa prostredníctvom odvolania domáha zrušenia rozhodnutia o uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity a žiada, aby bol naďalej zaradený do režimu práceneschopných občanov. V tomto prípade sa poskytovanie nemocenského zastavuje odo dňa nasledujúceho po dni, keď rozhodnutie o odvolaní bolo vydané. Ide o druhostupňové rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne, ktorým sa odvolanie zamieta a posudzovaný občan sa uznáva za čiastočne invalidného alebo invalidného. Ak by druhostupňové rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne odvolaniu vyhovelo a napadnuté rozhodnutie by sa zrušilo, posudzovaný občan zostáva naďalej v režime práceneschopných občanov s nárokom na nemocenské.

b) Ak odvolanie smeruje proti stupňu invalidity, odvolanie nemá odkladný účinok.

Práceneschopný zamestnanec sa napríklad miesto uznanej čiastočnej invalidity domáha uznania úplnej invalidity. V tomto prípade sa nemocenské poskytuje ešte jeden mesiac od vydania rozhodnutia o zastavení výplaty nemocenského, ktoré bolo napadnuté odvolaním.

Nárok na nemocenské sa v oboch týchto prípadoch končí uplynutím jednoročnej podpornej doby. Pracovnú neschopnosť právne účinne možno ukončiť iba posledným dňom nároku na nemocenské.

V prípadoch konania o uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity práceneschopného občana na podnet ošetrujúceho lekára je posudzovaný zamestnanec pri vydaní kladného rozhodnutia upozornený na to, aby si čo najskôr podal žiadosť o priznanie a výplatu čiastočne invalidného alebo invalidného dôchodku. Začiatok výplaty dôchodku nadväzuje na skončenie poskytovania nemocenského.

2. Neuznanie občana za čiastočne invalidného ani za invalidného. V tomto prípade sa posudok oznamuje zamestnancovi a lekárskej poradnej komisii, ktorá dala podnet na posúdenie zamestnancovho zdravotného stavu. Písomné rozhodnutie sa v tomto prípade nevydáva. Posudzovaný občan zostáva v režime práceneschopných občanov a naďalej sa mu poskytuje nemocenské (najdlhšie počas jedného roka od začiatku pracovnej neschopnosti, teda počas podpornej doby), prípadne na základe rozhodnutia lekárskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne najdlhšie po dobu jedného roku od uplynutia podpornej doby, teda dva roky od začiatku pracovnej neschopnosti (pozri bod B.).

Záverom poznamenávam, že zamestnávateľ v danej veci nie je vôbec oprávnený od vašej mamy žiadať, aby si podala žiadosť o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok. Ide výlučne o problém patriaci do kompetencie ošetrujúceho lekára a Sociálnej poisťovne.

Stranu pripravila JUDr. Zuzana Macková, PhD.