Krátenie dovolenky

Zamestnávateľ všetkým zamestnancom skrátil dovolenku za kalendárny rok 2002 o jeden týždeň s odôvodnením nepriaznivého hospodárskeho výsledku. Je tento postup možný?

- Podľa § 109 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) dovolenka sa môže krátiť iba z týchto taxatívne uvedených dôvodov:

1. ak zamestnanec nepracoval zo stanovených dôvodov,

2. za neospravedlnene zameškanú zmenu,

3. ak zamestnanec nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody.

Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, avšak nepracoval z dôvodu výkonu základnej, náhradnej alebo civilnej služby namiesto tejto služby, z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 ZP) a pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa neuvádzajú v § 141 ods. 2 ZP, sa kráti dovolenka

- za prvých sto takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu,

- za každých ďalších 22 dní rovnako o jednu dvanástinu.

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú zamestnávateľ zodpovedá. Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa a mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.

Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. O skutočnosti, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom. V prípade, ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ môže požiadať o rozhodnutie súd.

Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 22 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Dovolenku za odpracované dni, dodatkovú dovolenku a ďalšiu dovolenku možno krátiť iba z dôvodov neospravedlnenej absencie. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

Na záver poznamenávam, že základná výmera dovolenky je „najmenej“ štyri týždne bez ohľadu na vek a trvanie pracovného pomeru (už 20-ročný zamestnanec má nárok najmenej na štyri týždne dovolenky). Dovolenka vo výmere „najmenej“ piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku (§ 103 ods. 2 ZP - napríklad 33-ročný zamestnanec a starší). Z uvedeného vyplýva, že slovo „najmenej“ určuje najnižšiu možnú výmeru dovolenky.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak zamestnancom vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok 2002, teda najmenej v dĺžke štyri či päť týždňov v prípade starších zamestnancov, v žiadnom prípade zamestnávateľ nemôže základné výmery dovolenky krátiť z dôvodu nepriaznivého hospodárskeho výsledku. Dovolenku možno krátiť iba z taxatívne uvedených dôvodov, čiže krátenie dovolenky z dôvodu nepriaznivého hospodárskeho výsledku platná právna úprava (ZP) neupravuje.