PET fľaše: nekonečná bájka

Ministerstvo životného prostredia dobré nápady neodmieta

Vlna kritiky, ktorú na adresu rezortu životného prostredia spustili zástupcovia obchodu a výrobcov nealkoholických nápojov, sa v posledných dňoch zdvihla dosť vysoko. No nie prvýkrát. Veď polemiky najskôr okolo zákona o odpadoch či zákona o obaloch rozdelili aj podnikateľskú obec na dva tábory už dávno. Najnovšie sa bodom sporu stala vyhláška, ktorou sa upravuje výška zálohy za obaly.

Zástupcovia obchodu tvrdia, že vyšla veľmi neskoro. Preto nebol čas na vytvorenie podmienok na jej aplikáciu v praxi. Konkrétne vyšla dva dni vianočnými sviatkami a na internete sa objavila až 30. 12. 2002. Pritom platí už od 1. januára t. r. Z odpovedí pracovníkov MŽP SR však vyplýva, že na vyhláške mohli začať pracovať až po schválení zákona o obaloch - 19. augusta minulého roka. Zástupcovia Zväzu obchodu boli podľa nich pritom priamo členmi komisie, ktorá pripravovala kritizovanú vyhlášku. Zdrojom najväčšej kritiky je povinnosť zálohovať PET fľaše (termín sa posunul až na október t. r. ). Obchodníci napríklad tvrdia, že najmä malé predajne nemajú dostatok skladovacích kapacít. Podľa nich bude treba nezlisované fľaše nakladať do vriec a prevážať do zlisovacích stredísk. Preprava nákladnými autami v potrebných krátkych intervaloch (zvýšia sa emisie do ovzdušia) prispeje k ďalšiemu poškodzovaniu životného prostredia. Na otázku, prečo sa PET fľaše nemôžu aspoň vo veľkých obchodoch lisovať, ale musia sa prevážať, nám Peter Gallovič, riaditeľ odboru odpadového hospodárstva na MŽP, povedal: „Nikto nepredpisuje, čo má alebo môže obchod zo zozbieranými obalmi urobiť. Ak sa dohodne s odberateľom, že obaly PET budú lisované, je to jeho vec. Predpísané je len, v akom stave má spotrebiteľ obal odovzdať, aby dostal vrátenú zálohu.“ Pokiaľ ide o výhrady obchodníkov, že zavedenie zálohového systému si vyžiada „z ich vrecka“ okamžité náklady okolo 60 mil. Sk a následné - na nákup automatov až 2 mld. Sk a lisovacích zariadení tiež od 1 - 2 mld. Sk, ministerstvo tvrdí iné. Konkrétne - časť predajných jednotiek vraj už má automaty, a tak uvedené čísla nie sú reálne. Minister L. Miklós dodal, že na zálohovaní PET fliaš môže obchod zarobiť. Súčasné prieskumy so zálohovaním sklených fliaš ukazujú, že približne 20 % prostriedkov za zálohy zostáva obchodníkom. Podobný trend zrejme bude aj v prípade PET fliaš. O systém zálohovania nevratných obalov má podľa neho záujem čoraz viac podnikateľských subjektov. Niektoré projekty podporí aj Recyklačný fond. Preto „strašenie“ kolapsom obchodov nie je na mieste. Kým na jednej strane časť podnikateľov brojí proti zálohovaniu PET fliaš, na druhej strane sa iní podnikatelia pýtajú, prečo sa nezálohujú napríklad aj sklenené fľaše od kompótov a iné obaly. A čo hovoria kompetentní na tvrdenia, že obchodníci musia vykupovať aj tie PET obaly z výrobkov, ktoré nepredávajú? „To nie je pravda, lebo v § 7 ods. 5 zákona sa hovorí, že sú povinní vrátiť zálohu len za tie obaly, ktoré uvádzajú do obehu,“ dodáva P. Gallovič. Zálohovanie jednorazových obalov z PET zatiaľ rozbehli len v Nórsku. A tak predstavitelia obchodu naznačujú, že v pozadí podobnej iniciatívy v SR môže byť nórska podnikateľská loby. Z informácií, ktoré sme získali, vyplýva, že uvedené obvinenia nie sú na mieste. Zástupcovia neziskovej organizácie Recirk (založil ju obchod a domáci nórski výrobcovia) sa prezentovali len jeden raz na ministerstve. Na margo nórskeho systému predseda COOP Jednota A. Ďurček zdôraznil, že zástupcovia obchodu sú ochotní ho akceptovať, ak sa splnia dve podmienky, ktoré sú základným predpokladom na jeho fungovanie aj v Nórsku. Prvým je, že neplatia poplatky do Recyklačného fondu. Druhou podmienkou je, že Nóri mali na rozbeh projektu dva roky. Navyše nariadenie o povinnom zálohovaní sa vzťahuje len na domácich výrobcov. A čo na to MŽP SR? Jeho predstavitelia tvrdia - diskutovať je možné o všetkom. Či naozaj nejde len o prázdne gesto, ukáže budúcnosť. V súvislosti s neutíchajúcimi diskusiami na tému obaly treba však opäť zdôrazniť, že v pozadí sporov sú poplatky do Recyklačného fondu. Hoci ich platia výrobcovia a dovozcovia rôznych komodít - skla, opotrebovaných pneumatík, starého papiera, autobatérií..., za nesystémové opatrenie vytrvalo považujú fond výrobcovia nápojov, ktoré sa predávajú v PET fľašiach. Tvrdia, že na Slovensku nie je reálne stanovený cieľ v zbere a recyklácii plastov. No nariadenie vlády, ktoré schválila minulý týždeň, stanovuje 85-percentnú mieru zhodnotenia a 80-percentnú mieru recyklácie pre PET materiál v roku 2007. Na tento rok sú to 2 percentá. Krajiny EÚ stanovujú 25 % pre plasty ako celok. V SR je v roku 2007 pre plasty zhodnotenie 40 % a PET - vzhľadom na množstvo - tvorí pri 85-percentnej miere zhodnotenia len 8 %.

Zdena Rabayová

Poplatky v EUR za kg obalu

(v ČR nie je zahrnutý náklad na zhodnotenie, len na zber a zvoz)

Sklo Plasty

ČR 0,0044 0,066

MR 0,0085 0,0552

SR 0,015 0,125

Zdroj: SLICPEN