Palica má vždy dva konce

Komentuje Tibor Bucha

Slovenskú ekonomiku, hoci je malá aj v európskom meradle, treba vnímať v

celosvetovom kontexte. Americká ekonomika dostáva jednu ranu za druhou a

dolár je najslabší za posledné tri roky. Argentínou a Brazíliou, najväčšie

juhoamerické ekonomiky, sa prehnala ničiaca vlna úpadku. Japonsku sa

tretí rok nepodarilo dostať z recesie. Firmy vo svete prepúšťajú, ak už

neskrachovali. Suché zhrnutie faktov minulého roka predstihlo aj tie

najhoršie vízie. Nemecko je v najhoršej recesii od začiatku

80. rokov a nezamestnanosť je tam jednou z najvyšších spomedzi krajín

Európskej únie. Počet nezamestnaných v krajine, podľa ročnej správy o

hospodárstve, dosiahne tento rok 4,2 milióna. Je to o 60-tisíc ľudí viac, ako

sa doteraz očakávalo. Počet nezamestnaných v Nemecku vzrastie oproti

vlaňajšku o 140-tisíc. Vláda reagovala na hospodársku depresiu a neistý vývoj

na trhu práce a znížila svoju prognózu hospodárskeho rastu z 1,5 na 1,0 %.

Nemcom sa vlani nielenže nepodarilo vyriešiť problémy pribúdajúce už od

znovuzjednotenia, no politika socialistov a predvolebný boj poslali

hospodárstvo ešte nižšie. Rozpočtový deficit najľudnatejšej ekonomiky

starého kontinentu vlani pravidelne neplnil ani maastrichtské kritériá,

ktoré sa vyžadujú od každej eurokrajiny.

Napriek tomu niektorí naši podnikatelia, vychádzajúc z vlastných skúseností v slovensko-nemeckej

kooperácii, a teda z bezprostredného poznania nemeckého prostredia, vravia,

že každé zlo je aj na niečo dobré. Upozorňujú aj na daňové opatrenia. Ich

dosahy vidieť priamo v obchodoch. Kúpyschopnosť obyvateľstva klesla, a to

prinútilo obchodníkov držať ceny prísne na uzde. Dokonca do takej miery, že

na prelome novembra a decembra hovorili nie o inflácii, ale o deflácii.

Firmy museli ísť s cenami dole. Ak to teda, aspoň povrchne, premietneme na

naše domáce pomery, z reštriktívneho balíčka vládnych opatrení môže

prameniť mierna istota, že kúpyschopnosť našich ľudí, mierne povedané, sa v

porovnaní s doterajším obdobím určite nezvýši. Skôr klesne. Ak by to

prinieslo podobný efekt ako v spomínanom Nemecku, ceny v obchodnej sfére by

ani pod vplyvom zvýšených vstupných nákladov nemuseli bolestivo vyletieť.

Aspoň nie do výšok, ktoré predpovedajú, teda k trojnásobku

vládou odhadovanej 8,8-percentnej inflácii. Trh by tak mohol skutočne

zohrať pozitívnu úlohu a udržať väčšinu parametrov na uzde. Aj naša reštriktívna palica by mohla mať dva konce.