Mallorcu neobišla recesia

Pre cestovný ruch nadišli aj vo svete zlé časy

„Cestovný ruch je citlivým barometrom vonkajších i vnútorných vplyvov na podmienky v krajinách. Dosah teroristických útokov v New Yorku sa rapídne odzrkadlil na úbytku hostí vo všetkých vychýrených letoviskách v prvých mesiacoch po útoku. Mnohí turisti však doteraz radšej volia bezpečnejšie dovolenky vo svojich krajinách,“ tvrdí Beata Ponsová, rodáčka zo Sliača, ktorá podniká na španielskej Mallorke.

Za posledných desať rokov, ktoré táto Slovenka žije v lukratívnom letovisku Puerta de Andratx, domáci nezažili taký neprajný rok ako vlani. Okamžitý pokles turistov pocítili po bezprostrednom teroristickom útoku, avšak avizovaná recesia, ktorá postihla západnú Európu, sa citeľne prejavila už na jar 2002. Nemeckí turisti, podľa ktorých sa často Mallorca označovala aj ako ostrov nemeckej mládeže, absentovali. Ďalším dôvodom však bolo i zavedenie tzv. ekologického poplatku pre turistov, pod ktorý sa podpísala regionálna mallorská vláda. Pokles návštevníkov len v tejto časti ostrova sa odhaduje na viac ako 30 %. Mallorca je najväčší z Baleárskych ostrovov, má rozlohu 3640 km2 s pobrežím dlhým 300 kilometrov. Žije tu okolo 600-tisíc obyvateľov, pričom polovica z nich v hlavnom meste Palma de Mallorca.

V 90. rokoch sa stala vyhľadávanou turistickou atrakciou, žije a profituje z cestovného ruchu. Stala sa doménou už spomínaných Nemcov, ktorí sem prišli v období, keď sa dali kupovať pre nich za prijateľné ceny nehnuteľnosti a dnes tu majú nielen letné sídla, ale i cestovné kancelárie a firmy. Keďže Nemci radi vyhľadávajú krajanov, donedávna to bola aj najpočetnejšia klientela. Vlani sa tento pomer obrátil v prospech Angličanov. Puerto de Andratx nie je klasické turistické centrum s množstvom hotelov a preplnenými plážami. Prístav navštevujú najmä solventní hostia, bývajú na zakotvených jachtách alebo si prenajímajú apartmány, vily či letné sídla. Puerto je vyhľadávaným práve pre intímnejšiu atmosféru.

Sezóna sa tu obyčajne začína v polovici februára a trvá do novembra. Vlani sa však vari po prvý raz stalo, že až 80 % majiteľov kaviarní, reštaurácií a barov zatvorila objekty na tri mesiace, čo je naozaj nevídané. V minulosti táto prestávka a oddych trvali maximálne mesiac. Aj napriek tomu, že bar SAMOA je rodinný podnik, pracuje tu 6 zamestnancov, mesačné náklady na prevádzku sa pohybujú okolo pol milióna korún. V prvých 2 - 3 rokoch domáci pracovali 15 -16 hodín bez jediného voľného dňa, pričom denne mali okolo 600 hostí. Dnes sa tento počet stenčil.

Eva Berčíková