Región chce využiť silikátový potenciál

Južná časť stredného Slovenska prežíva podľa niektorých pozorovateľov obdobie hospodárskeho úpadku. Za pravdu im dáva i porovnanie výkonnosti priemyselnej výroby s celoslovenským priemerom, za ktorým má výrazné zaostávanie. Predovšetkým však región trpí na vysokú nezamestnanosť, ktorá je tu jedna z najvyšších na Slovensku. Miestna podnikateľská sféra poukazuje na rastové možnosti tejto časti Slovenska už niekoľko rokov a v spolupráci so samosprávnymi orgánmi podniká v rámci svojich možností kroky na oživenie. Región má horúce želiezko v ohni, na ktorom by sa mohol postaviť celý rozvojový proces. Je ním prírodné bohatstvo v útrobách zeme v okresoch Lučenec a Poltár. Ide o bohaté náleziská nerudných surovín a niektoré z nich majú dokonca európsky význam. Je tu predovšetkým významná a perspektívna magnezitová základňa, možnosť ťažby kaolínu, kaolinitického piesku a ďalších surovín, ktoré sa inde na Slovensku neťažia. Treba však povedať, že tento potenciál je v súčasnosti najmenej zhodnoteným. Dlhoročné budovanie regiónu na agrárnej báze s nepatrným podielom spracovania nerastných surovín sa podľa pozorovateľov podpísalo pod vysokú nezamestnanosť a ekonomickú depresiu. Pritom sa zhodujú na tom, že surovinovým zázemím je predurčený stať sa rozvinutou priemyselnou oblasťou. Podmienkou úspešnosti je

dostatok záujmu

miestnej podnikateľskej sféry, ktorý určite nechýba, ale aj investičných zdrojov a pomoci štátu. Vhodnosť a využiteľnosť surovín v Novohrade overili dlhoročnými skúsenosťami, niektoré zdroje však zostali dosiaľ neporušené a čakajú na zhodnotenie. Takéto možnosti by mohla ponúknuť osobitná hospodárska zóna. Projektanti ju nazvali silikátovou hospodárskou zónou a pri jej tvorbe vychádzali z dvoch strategických pohľadov. Na vybratom území (pozostáva z katastrov siedmich obcí) by sa mali preferovať tie subjekty, ktoré sa orientujú na spracovanie nerudných surovín. Znamená to, že hnacím motorom sa stane sekundárna sféra. Základným predpokladom realizácie je však vytvorenie komplexných legislatívnych podmienok potrebných na prilákanie zahraničného kapitálu. Tvorcovia zóny tým myslia

daňové prázdniny

pre podnikateľov v oblasti silikátového priemyslu, ale s podmienkou investovať na Slovensku. Pomôcť by mohol aj odklad platieb za odkúpenie pozemkov a úľavy podľa medzinárodných zvyklostí. Prínosy zhrnuli riešitelia projektu do deviatich bodov. V nich zakotvili napríklad obmedzenie vývozu nespracovaných surovín, rozvoj nadväzujúcich podnikateľských aktivít a tým aj podstatné zníženie nezamestnanosti a výdavkov na sociálne programy. Projekt podporili viaceré domáce a zahraničné inštitúcie, pričom doterajšie skúsenosti ukázali, že správcovia a investori sú ochotní budovať potrebnú technickú infraštruktúru, ale s podmienkou garancie, že skutočne pôjde aj o následnú výrobu. Spracovatelia nerudných surovín požadujú

najmä garancie

na zabezpečenie energie a technickej infraštruktúry. Ukázalo sa, že v záujme prílevu zahraničného kapitálu nestačí argumentovať len dostatkom kvalitných surovín a pripravenou technickou infraštruktúrou, ale potrebné sú aj výhodné legislatívne podmienky podporujúce investovanie. Okrem daňových prázdnin na päť rokov od začatia výroby a osobitného colného režimu, pomôže napríklad vysoký potenciál pracovnej sily, možnosť vytvoriť kombinovanú dopravu a poskytnúť kompletnú infraštruktúru. Pre všetkých, ktorí vstúpia do projektu, je nevyhnutný jednotný a koordinovaný prístup, zdôrazňujú jeho projektanti, keď úlohu garanta môže na seba zobrať jedine štátna správa. Sídlom hospodárskej zóny bude Lučenec, kde v tomto roku dokončia 22-poschodové Eso centrum v tvare krištáľu kremeňa.

Peter Farárik