Kubík plynu za 12 korún?

Plynulé zdražovanie by občan dokázal oveľa ľahšie zniesť

Tabuľka:

Ceny plynu pre domácnosti od 1. 1. 2003

Veľkosť odberu Fixná mesačná sadzba Sadzba za odobratý plyn

(ročne v m3)

0 - 200 18,01 10,26

200 - 1700 60,76 7,70

1700 - 6500 230,34 6,50

Zdroj: MH SR

Tabuľka:

Ceny ZP pre domácnosť (vrátane DPH) pri ročnom odbere

(od 1. 1. 2003 v m3)

A: v SR

180 11,46

1700 8,13

6500 6,93

B: v Poľsku (od 1. 5. 2002)

180 14,62

1700 12,09

6500 11,02

C: v Česku (od 1. 1. 2003)

180 15,74

1700 10,61

6500 9,46

D: v Maďarsku (od 1. 7. 2001)

180 9,38

1700 7,16

6500 6,96

Zdroj: MH SR

Bolo že to kriku, keď sa asi pred dvoma rokmi objavili prepočty analytikov, podľa ktorých kubický meter zemného plynu bude stáť pre domácnosť okolo 12 Sk. Predstavitelia Slovenského plynárenského podniku (SPP) povedali, že ide o fantazírovanie. Nuž, posúďme dnešnú realitu a náčrt vízie na najbližšie roky teraz, tesne po štarte roku 2003. Zvyšovanie cien zemného plynu je dlhodobou nevyhnutnosťou. V roku 1999 išiel kubický meter hore asi o 50 %, v roku 2000 o 30 %, rok na to o ďalších 20 %, v predvolebnom roku 2002 vláda zopakovala alibizmus svojich predchodkýň a zdražovaním cien plynu si netrúfla pohnevať voliča, zato v tomto roku si to vynahradí: kubík vyskočí o 44 %. Spraví tak ešte raz v roku 2004 - o 40 %. S cenami sa dostaneme na úroveň, keď plynárenský podnik vykryje náklady a môže hovoriť o tvorbe zisku. S cenami sa dostávame na európsku úroveň. Pre domácnosti s odberom do 3000 m3 stojí v Nemecku 13,08 Sk/m3, vo Francúzsku 13,56 Sk/m3, v Rakúsku 16,57 Sk/m3, v Taliansku 22,68 Sk/m3, v Anglicku 9,36 Sk/m3. Nižšia cena v Anglicku súvisí s vysokým podielom domácich zdrojov a naopak,

vysoká cena

v Taliansku s teplejšou klímou a nižšou spotrebou. Zreálnenie cien energie a zemného plynu pre všetky skupiny odberateľov je jednou z podmienok prípravy na integráciu do vnútorného trhu EÚ. Ďalšie podmienky zahŕňajú reštrukturalizáciu a privatizáciu energetických podnikov, ustanovenie nezávislého regulačného orgánu a dokončenie legislatívneho rámca upravujúceho energetiku. Je zrejmé, že slovenský energetický trh čaká v súvislosti s členstvom v EÚ demonopolizácia a liberalizácia. Vo väčšine krajín EÚ priniesla liberalizácia trhu pokles cien energie. Či to tak bude aj na Slovensku, bude závisieť od výšky domácich výrobných nákladov. Ak budú vyššie než v okolitých štátoch, potom liberalizácia bude znamenať

pokles cien

aj na Slovensku. Pre naše úvahy sa ukazuje smerodajná cena v Rakúsku, prípadne v Nemecku a vo Francúzsku, aj keď posledné dve menované štáty sú rozlohou niekoľkonásobne väčšie ako Slovensko. Ak by sme však odčítali tranzitné náklady cez Slovensko a Česko do Nemecka, čo je približne 60 halierov a odhadli, že ďalších 60 halierov stojí tranzit cez Nemecko do Francúzska, dostávame sa v oboch prípadoch k cene okolo 12,50 Sk/m3. To je cena, ktorá je približne 10 % pod cenu 1 GJ vyrobeného z elektrickej energie, a preto časť analytikov dala už v roku 2001 slovenskému svetu na známosť, že približne na tejto úrovni by mal nastať strop deregulovaných cien pre domácnosti, čiže v odberných miestach do 3000 m3. Odhad naznačil, že 12,50 Sk/m3 bude o jednu štvrtinu vyšší ako u veľkoodberateľa, a tak deregulovaná cena u veľkoodberateľa by sa mala ustáliť na 9,40 Sk/m3. Občan donedávna platil 10-tisíc až 12-tisíc Sk za vykurovanie bytu ročne. Po liberalizácii cien energií a zvlášť plynu je možné

očakávať nárast

na 25-tisíc Sk. Inými slovami, každý z nás sa bude skladať na zisk SPP v podobe ceny plynu a cien výrobkov, v ktorých je táto cena obsiahnutá. Keďže SPP bolo vybudované z peňazí štátu a v budúcnosti sa na zisk poskladáme, pre niektorých analytikov vychádza logický záver, že hlavným strategickým investorom SPP je občan SR. Postupnosť nápravy deformovaných cien a cien so skrytou subvenciou na transparentné ceny sa musí diať pod prísnou kontrolou štátu. Zisky SPP (35 až 40 mld. Sk ročne) musia totiž v podobe daní z príjmu, daní z dividend a aj v podobe dividend jednoznačne slúžiť napríklad ako subvencia sociálne slabých vrstiev priamym spôsobom

na refundáciu

časti nákladov s energiou, ako štátna podpora na zavádzanie technológií šetriacich energiu a do tretice, časť príjmov SPP by mohla štátnej pokladnici nahradiť znížené príjmy v dôsledku zavedenia nižšej dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Niektorí analytici ešte pred privatizáciou SPP predstavili tri scenáre deregulácie cien.

Skoková deregulácia - cena plynu by sa zvýšila jednorazovo. Takýto scenár sa však ukázal ako najmenej pravdepodobný.

Agresívne tempo deregulácie - v konečnom dôsledku predpokladalo konečné cenové rozpätie od 4 do 10 Sk/m3, a to v tempe 1 Sk za rok. Úprava cien by v tomto prípade trvala päť rokov.

Model 10-percentného nárastu ročne - z úrovne ceny 4 Sk/m3 až po úroveň 12,50 Sk/m3. Keby sa postupovalo pragmaticky, mohol byť aktuálny tretí variant a aj dosahy na občanov by boli rozdávkované na dlhšie obdobie, a tým aj znesiteľnejšie.

Tibor Bucha