Stále málo platená práca

Komentuje Rudolfa Vallová

Priemerná nominálna mesačná mzda v hoteloch a reštauráciách na Slovensku dosahuje stále nízke hodnoty. V novembri predstavovala 8999 Sk. Zaujímavý bol len jej medziročný nárast, ktorý predstavoval 16 %. Veď napríklad v porovnateľnom maloobchode, v ktorom síce nejde o predaj služieb, ale o predaj tovaru konečným spotrebiteľom, priemerná nominálna mesačná mzda v novembri dosiahla 9934 Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom mzda v maloobchode klesla o celé jedno percento. Za výškou nominálnych miezd, ako aj za trendom ich rastu sú zatiaľ ešte stále málo známe skutočnosti. Navyše nedokonalý daňový systém a v nadväznosti aj jeho kontrolný systém umožňujú zotrvávať v tvrdeniach, že nízka úroveň nominálnych miezd je zapríčinená čiernou ekonomikou, minimálne však tvrdením typu, že mzdy obsluhujúceho personálu sú „zlepšované“ prepitným. Nie je to celkom tak, pretože prepitné, ako zvláštna zložka mzdy, môže tvoriť pevný príjem len vtedy, ak je jej výška prijatá etikou väčšiny spoločnosti. Teda napríklad ako v krajinách, kde sa všeobecne vie, že „tip“ (prepitné) tvorí 10 % z hodnoty účtu.

Negatívne nazeranie na „krčmárčinu“ (gastronómiu) a drobné podnikanie v hotelierstve (myslím tým všetky typy prechodného ubytovania vrátane súkromia), v poslednom čase nepriamo opravuje aj zákon o pobyte cudzincov, na základe ktorého má každý ubytovateľ v prípade ubytovania cudzinca nahlasovaciu povinnosť. Táto povinnosť značne redukuje možnosti čierneho ubytovania, pretože daňoví úradníci budú môcť ľahšie vykonať krížovú kontrolu, ktorá bola v prípade ubytovania zahraničných návštevníkov veľmi problematická. Hoci poniektorí hodnotia zavedenie zásad zákona o pobyte cudzincov ako spiatočnícku direktívu a neveria v dlhé trvanie zákona, zákon zodpovedá požiadavkám Európskej únie a celého sveta. Je to jeden z krokov boja proti terorizmu, hoci administratívne veľmi náročný. Na druhej strane uplatňovanie tohto zákona má veľa vplyvov na zlepšenie vykazovaných ekonomických ukazovateľov, v tomto prípade aj tržieb. Vyššie tržby vytvárajú predpoklad aj na rast nominálnych miezd zamestnancov v odbore hotelierstva a reštaurácií.

Faktom však zostane, že práca v tomto odbore bude aj naďalej vysokonáročná na podiel ručnej práce. Podiel pridanej hodnoty bude síce vysoký (oveľa vyšší ako v prípade maloobchodu), ale pokiaľ bude zdanený základnou (nie zvýhodnenou) sadzbou DPH, základ pre nominálnu mzdu bude vždy nízky. Budú ho navyše znižovať aj zvyšujúce sa nákladové vstupy do skladového hospodárstva a zabezpečenie všetkých technických požiadaviek súvisiacich s dodržiavaním zásad HACCP. Je to cena, ktorú musia podnikatelia v gastronómii zaplatiť v súvislosti so vstupom do EÚ. Našťastie, tlak na zabezpečenie náročnosti prevádzky gastronomických podnikov zaznamenávajú aj v členských krajinách EÚ, ktoré v poslednom čase začali vyvíjať vyšší tlak na zjednotenie výnimky zo sadzby DPH pre reštauračné stravovanie pre celé spoločenstvo.