Globalizácia vytvára celosvetovú komunitu

Industrializovaný svet predstavuje celosvetovú komunitu všestranne ekonomicky poprepájanú

V súčasnosti sme svedkami hlbokých zmien ekonomického sveta podmienenými globalizáciou svetového hospodárstva, ktorá ovplyvňuje všetky stránky existencie civilizácie. V slovenskej literatúre a odborných periodikách nachádzame rôzne pohľady na globalizáciu - jej príčiny, vývoj, dôsledky, pozitíva, negatíva. Málo sa však diskutuje o miestach, kde môžeme globalizáciu vnímať v jej najčistejšej forme a ktorej sú nositeľmi aj akcelerátormi. Týmito miestami sú najmä medzinárodné finančné centrá, spojnice medzinárodných finančných tokov, od ktorých závisí nielen ekonomický, ale aj politický, mierový vývoj všetkých štátov. Sú dominantným prvkom svetového hospodárstva. Môžeme ich definovať ako

finančné križovatky,

ktorých aktivita je zameraná v prvej línii za hranice vlastného štátu, nie na vlastné hospodárstvo. Jadrom každého finančného centra je finančný trh, okolo ktorého sa vytvára silne vybudovaná banková štruktúra ako konštitučný prvok. Okolo týchto hlavných inštitúcií centra sa zoskupujú ďalšie, predovšetkým poisťovne, priemyselné holdingy, podielové a iné fondy, brokerské firmy, investiční poradcovia a ďalšie. Základnými funkciami, ktoré plní finančné centrum, sú alokačná a koordinačná. Predmetom alokačnej funkcie je alokácia kapitálu, najmä prostredníctvom transformácie jeho veľkosti, doby, likvidity a rizika, a alokácia rizika publikáciou informácií, transformáciou rizika a zavádzania nových derivátov. Koordinačná funkcia je zameraná najmä na zníženie transakčných nákladov a agency nákladov, nákladov na správu investícií, prostredníctvom sprostredkovateľských služieb.

Zdroje finančných centier sú hlavné prvky potrebné na plnenie funkcií finančných centier. Hodnota zdroja sa odvíja od jeho vzácnosti a miery, akou prispieva k plneniu funkcií. Príkladom hmotných zdrojov sú nehnuteľnosti, káblové siete, naopak, príkladom nehmotných zdrojov sú know-how, reputácia, stabilita meny atď. História medzinárodných finančných centier sa začala odvíjať v období merkantilizmu, keď sa stal vedúcim kapitálovým a finančným centrom Amsterdam. Postupne, najmä vďaka najväčšiemu svetovému prístavu, prebral prvenstvo medzi finančnými centrami Londýn, ktorý si ho udržal až do druhej svetovej vojny. Po druhej svetovej vojne získal primát New York, najmä vďaka sile amerického hospodárstva a úlohe dolára ako svetovej transakčnej a rezervnej meny číslo jeden. V 80. rokoch 20. storočia sa výrazne urýchlil rozvoj offshore centier, ktorý je spojený s obchodovaním na euromenových trhoch. V súčasnosti

neexistuje jedno

vedúce centrum, Londýn, New York a Tokio sa považujú za globálne svetové centrá. Každé z týchto miest prešlo osobitým vývojom, pričom všetky tri centrá museli čeliť nielen finančným a regulačným problémom, ale ich ovplyvňovali aj násilné udalosti, ako boli vojny a teroristické útoky. Osobitným vývojom prešli offshore centrá, ktoré definujeme ako samostatnú kategóriu od 60. rokov minulého storočia. Sú to centrá, ktoré sú síce fyzicky umiestnené v rámci krajiny, sú však málo prepojené na jej finančný systém a často poskytujú daňové a regulačné zvýhodnenia. Offshore centrá vnútorne delíme na primárne, účtovacie, ukladacie a zhromažďujúce kapitál. Vplyv medzinárodných finančných centier na slovenskú ekonomiku môžeme hodnotiť z dvoch pohľadov. Po prvé medzinárodné finančné centrá sú križovatky finančných tokov, na ktorých sa rozhoduje, či Slovensko

je, alebo nie je

dostatočne konkurencieschopné v súťaži s ostatnými krajinami o priame zahraničné investície, pôžičky, vklady atď. Takto sa zdôrazňuje aj nevyhnutnosť transformačných zmien v slovenskej ekonomike. V druhom pohľade môžeme hodnotiť možnosti na vytvorenie medzinárodného finančného centra. Môžeme konštatovať, že Slovensko nemá predpoklady stať sa typickým medzinárodným finančným centrom, pretože nemôže konkurovať centrám ekonomickej sily, ale ani susedným štátom vo veľkosti a výkonnosti vnútorného trhu. Taktiež nevidíme možnosť vytvorenia offshore zóny na území Slovenska, pretože takýto postup nie je zlučiteľný so snahou o vstup do EÚ. Určité možnosti na vytvorenie medzinárodného centra sa otvárajú v oblasti komodít, keďže Slovensko má niektoré

unikátne suroviny,

cez jeho územie prechádzajú dôležité spojnice - ropovody, plynovody a iné. Ak sa podarí vytvoriť vhodné štruktúry na obchodovanie s týmito komoditami, existuje reálna možnosť vytvorenia medzinárodného obchodného centra špecializovaného na konkrétnu komoditu. Ak uvažujeme nad predikciou ďalšieho vývoja medzinárodných finančných centier, najzaujímavejšou bude iste situácia v Európe. Dve najväčšie centrá, New York a Tokio, si budú upevňovať svoje pozície a tento vývoj môže narušiť len fyzický útok alebo prírodné nešťastie, ktoré by prinútilo finančníkov premiestniť svoju činnosť na iné miesto. V Európe sa očakáva súboj London Stock Echxange a Deutsche Börse Frankfurt o post celoeurópskeho centra. Z tohto súboja nevynechávame systém búrz Euronext, ktorý sa však pravdepodobne spojí s jednou z týchto hlavných búrz. Konkurenčnou výhodou Londýna je súčasná veľkosť jeho trhov, reputácia a tradícia ako finančného centra, spolu s priaznivými podmienkami na podnikanie zahraničných spoločností. Frankfurt napriek zaostávaniu vo veľkosti a kapitalizácii trhov sa môže oprieť o najväčší svetový derivátový trh Eurex, svoj rastový potenciál a v neposlednom rade o silu nemeckého hospodárstva. Dôležitým faktorom pri formovaní budúceho celoeurópskeho finančného centra budú

fúzie a akvizície

ostatných európskych búrz. Aj napriek tomu, že v roku 2000 neuspela fúzia medzi LSE Londýn a DB Frankfurt, je veľká pravdepodobnosť, že v budúcnosti sa tieto dve burzy budú snažiť prinajmenej o úzku spoluprácu. Pri ostatných svetových finančných centrách, regionálnych a offshore, nepredpokladáme výrazný nárast obchodovania, pretože ich možnosti sú už v súčasnosti využité a investori sú najmä vo východnej Ázii obozretní pri hodnotení možností regionálnych ekonomík. Vo finančnej oblasti definujeme globalizáciu ako neustálu medzinárodnú integráciu národných finančných trhov. Finančné trhy na celom svete sa prepájajú do obrovského súboru fondov, prístupného pre zákazníkov z celého sveta, najmä z industrializovaných krajín. Pri historickom vývine globalizácie finančných trhov nachádzame štyri najvýznamnejšie faktory, ktoré viedli k dnešnému rozsahu globalizácie: povojnová expanzia výroby, finančné inovácie, zmeny v domácej a medzinárodnej regulácii a revolúcia v telekomunikáciách a informatike. Svet, hlavne industrializovaný, sa už tri dekády neskladá zo suverénnych štátov, ale predstavuje celosvetovú komunitu prepojenú ekonomickými, sociálnymi, ekologickými a ďalšími linkami. Zvyšujúca sa interdependencia a centralizácia usmerňuje vývoj vo všetkých oblastiach ľudskej existencie. Ak sa zamyslíme nad ďalším vývojom celého finančného sektora, môžeme s istotou povedať, že bude poznačený nestabilitou zapríčinenou súčasným menovým systémom a živelným správaním účastníkov trhu. Chýbajúca

autorita regulujúca

svetový finančný sektor otvára priestor spontánnemu správaniu finančníkov vyúsťujúcemu do opakujúcich sa kríz. Medzinárodný menový fond stále hľadá vhodný smer svojich opatrení, aby sa neocital len v úlohe záchrancu pri finančných krízach, ale im aj aktívne predchádzal. Medzinárodný menový fond však, podobne ako aj OECD, nemá mandát ani dostatočnú autoritu, aby riadil pohyby a transakcie transnacionálnych korporácií a rôznych finančných fondov na svetovom finančnom trhu. Pri vznikajúcich krízach sú najviac postihnuté rozvojové krajiny, ktoré, v nádeji oživenia svojho hospodárstva, liberalizovali svoje kapitálové trhy najmä umožnením zahraničným investorom vstupovať na svoje akciové burzy a zakladaním spoločných investičných rozvojových fondov. Ekonomické cykly vyspelých krajín sa prenášajú na rozvojové prostredníctvom troch kanálov - obchodného, finančného a sektorovej i štrukturálnej interdependencie. Ak sa zameriame na finančný kanál, vidíme, že externé šoky sa môžu prenášať na rozvojové krajiny prostredníctvom zmien veľkosti a štruktúry kapitálových tokov, ako aj výškou finančných nákladov.

Ing. Ivan Poliačik

Ekonomická univerzita

Bratislava