Bude trinástka úspešná?

Prevzatím vymenúvacieho dekrétu dostal do rúk Richard Rybníček všetky právomoci ako trinásty v poradí obsadiť už niekoľko mesiacov prázdne kreslo ústredného riaditeľa verejnoprávnej Slovenskej televízie a konať podľa nich. Úspech jeho voľby sa zdal byť pravdepodobný a hraničiaci s istotou hneď po tom, čo ho čerstvo konštituovaná Rada STV iba nedávno vybrala spomedzi takmer 40 relevantných prihlásených do konkurzu ako jedného z dvojice najúspešnejších, splňujúcich jej kritériá. Od začiatku totiž bolo jasné, že verejne menej známy jeho konkurent má aj navonok podstatne menšie šance a do užšieho výberu sa nedostal napríklad už raz parlamentom odmietnutý Marián Kleis či Rudolf Bierman, alebo aj ďalší, ktorých poznanie televízneho prostredia i manažérske schopnosti sú známe a aspoň na úrovni Rybníčka, no chýbalo im asi to najpodstatnejšie. Priechodnosť u väčšiny poslancov, od rozhodnutia ktorých vlastne závisí osud kandidáta. Pomerne dobrú dávku istoty v rozhodovaní poslancov musel mať aj samotný Rybníček, ktorý už dávnejšie podal žiadosť o uvoľnenie z postu riaditeľa TV JOJ, ktorú asi pred rokom spoluzakladal. Hneď po svojom zvolení informoval verejnosť, čo chce urobiť, použijúc jeho slová, aby postavil STV na nohy a urobil v nej poriadok . Napríklad do dvoch rokov s pomocou vlastného tímu odborníkov zlikvidovať „asi“ miliardový dlh, aby potom mohla hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, urobiť jasno v narábaní s finančnými prostriedkami, zmeniť metodiku koncesionárskych poplatkov ako jedného z piliera rozpočtu, sprísniť ich výber, prípadne zvýšiť aj ich výšku. Sympatický je Rybníčkov úmysel urobiť z STV inštitúciu holdingového typu na čele s ústredným riaditeľstvom, zodpovedným za tvorbu a vysielanie programov, pričom výroba by bola v právomoci troch štúdií - Bratislavy, Košíc a Banskej Bystrice, s predpokladom na zvýšenie ich autonómnosti. Nový riaditeľ chce urobiť poriadok v zmluvách s externým prostredím i s exkluzívnym dodávateľom reklamy, bez ktorej sa STV momentálne nemôže zaobísť, znížiť štátne dotácie a účelovo ich viazať na špeciálne a objednané programy (napr. prenosy z parlamentu), ďalej prehodnotiť počet zamestnancov pri zmene organizačnej štruktúry. Ibaže napr. vypovedanie zmluvy s exkluzívnym dodávateľom reklamy pre STV môže mať iba proklamatívny charakter, pretože sa končí v závere tohto roka s polročnou výpovednou lehotou. Môže sa však stať základom možnej výhodnejšej tvorby dohody pre STV, ako bol zbabraný predaj televízneho podielu v reklamnej firme jedným z predošlých šéfov. So snahou znížiť dlh sa riaditeľ bude musieť tvrdo popasovať a nemôže v nej ostať sám, bez pomoci vlády a parlamentu. Ako soľ sú totiž potrebné dobré zákony o STV, koncesionárskych poplatkoch, jasná mediálna štátna politika . Kľúčové bude aj to, na čom si vyštrbili ostria svojich ambícií aj predošlí riaditelia, či nepodľahne tlaku vnútorného prostredia v STV. Urobiť poriadok vo vzťahoch so zamestnancami, ktorí si pozakladali firmy, aby prelievali cez ne peniaze koncesionárov z rozpočtu z dôvodu využívania externého prostredia pre výrobu, pričom sa využívali televízne prostriedky, bude mať asi také následky, ako Kristovo vyhnanie kupcov z božieho chrámu.

A ak sa nový ústredný riaditeľ ponúkol byť aktívny pri tvorbe zákonov o televízii, nemal by zabudnúť dostať jej radu do polohy s väčšími právomocami, najmä pre kontrolu finančných tokov. Verejné peniaze všeobecne totiž vždy lákali rozšafne ich míňať, v televízii zvlášť. Ak to má byť podľa vzoru holdingu, využitie peňazí musí byť pod prísnou kontrolou so zodpovednosťou pred „akcionármi“, ktorí sú v tomto prípade najmä koncesionári. Ostáva však veriť, že sa to konečne podarí, hoci vytýčená dvojročná lehota sa zdá byť prikrátka.

Ladislav Kulik