Vreckové a stravné v zahraničí

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sme exportná firma, pričom v novembri 2002 plánujeme študijno-obchodnú misiu do Rumunska v počte šesť pracovníkov a dvaja majitelia firmy. Počul som, že zákon o cestovných náhradách sa v roku 2002 zmenil tak, že nemáme nárok na vreckové okrem stravného ako podnikatelia pri zahraničnej pracovnej ceste. Koľko je možné účtovať vreckové a stravné v Rumunsku?

- K legislatívnej zmene skutočne došlo. Zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a zmien bol v roku 2002 nahradený novou normou - zákonom číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý nezrušil vreckové, len korigoval jeho výklad. Nový zákon je účinný väčšinovo (výnimkou je len § 21, ktorý je účinný od 1. 1. 2003) od 1. júla 2002. Váš problém je konkrétne riešený v dikcii ustanovenia § 14 vreckové, kde platí, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných vedľajších výdavkov vreckové v inej forme ako slovenskej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného uvedeného podľa § 13 ods. 4. Pojem „zamestnávateľ“ je nutné v danom kontexte vykladať podľa nášho názoru v kontexte ustanovenia § 1, ods. 2, písmeno a), teda poskytovanie náhrad osobám, ktorým to ustanovuje osobitný predpis (ním je napríklad § 24, ods. 2, písmeno j) bod 3 zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). V zmysle uvedeného máte nárok ako podnikatelia okrem stravného v zahraničí aj na vreckové podľa vlastného uváženia od 5 do 40 %, pričom v minulosti tento interval nebol ohraničený presne aj v spodnom pásme (dikcia znela len: do 40 %!).

Čo sa týka Rumunska, od 1. 7. 2002 platia sadzby dané Opatrením MF SR č. 324/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. Konkrétne do Rumunska základná denná sadzba stravného je 40 USD na jeden deň. Z toho od 5 až do 40 % navyše môže byť denné vreckové, čiže maximálne 16 USD na jeden deň.

Pracujem ako ekonomický riaditeľ v obchodnej firme, pričom nedávno som bol na odbornom seminári k daniam a účtovníctvu, kde nám lektor prednášal o tom, že zákon č. 511 platí od nového roka ako novela dane z pridanej hodnoty? Hanbil som sa opýtať, ale nezdá sa mi to. Poznám zákon č. 511 o správe daní a poplatkov z roku 1992, ale ten sa týka správy daní a nie dane z pridanej hodnoty. Alebo sa mýlim?

- Občas sa chybička stane každému, lebo len ten, kto niečo robí a pracuje, môže v niečom aj schybiť (kto nič nerobí, nemá čo pokaziť). V danom prípade základnú chybu neurobil ani tak lektor, ale štát pri číselnom zaraďovaní poslednej novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá je účinná od 1. januára 2003.

Ale po poriadku, aby ste v tom nemal zmätok. Existujú dva relevantne platné zákony, zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zmien, čiže zákon starý, platný už desať rokov a týka sa prednostne problematiky správy daní a poplatkov.

Súčasne však v roku 2002 (teda o desať rokov neskôr ako ten prvý zákon) bol prijatý teraz nedávno aj zákon číslo 511/2002 Z. z., teda v poradí desiata novela zákona číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý ešte neplatí a bude účinný len od roku 2003 a týka sa problematiky dane z pridanej hodnoty. Je na škodu veci, že legislatívci, ktorí začleňujú zákony do Zbierky zákonov, im dali podobné číslo (pričom ide o dve kľúčové daňové normy štátu), čo môže daňové subjekty, daňových poradcov i daňových kontrolórov zbytočne mýliť. Nikdy sa však nebojte na akúkoľvek nejasnosť opýtať priamo, šetrí to čas, nie je to žiadna hanba a môže to ušetriť kopu starostí a vyvarujete sa následných chýb.

Som daňový subjekt, ktorý je podnikateľom len dva roky ako fyzická osoba. Firme sa darí, preto ju chcem od roku 2003 z dôvodu rastu i rozloženia rizika zmeniť na právnickú osobu založením spoločnosti s ručením obmedzeným. V súčasnosti analyzujem všetky možné budúce výhody a nevýhody a tiež riziká. Priateľ ma upozornil na rôzne praktiky daňových úradov pri potenciálnom daňovom spore a konflikte, ktoré môžu vyústiť až do zhabania majetku. Ktoré spôsoby daňovej exekúcie, teda zhabania obchodného majetku môže daňový úrad voči daňovému subjektu uplatniť?

- Kompetencie daňového úradu ako dôležitého štátneho kontrolného orgánu sú široké, pričom dominantne sú dané najmä ustanovením zákonov číslo 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov (napríklad zákonom č.182/2001 Z. z. o tzv. „daňovej polícii“, kde boli zriadené: Úrad daňového preverovania so sídlom v Banskej Bystrici a Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave) a zákonom číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zmien.

Daňová exekúcia z hľadiska možných spôsobov je kodifikovaná v ustanovení § 82 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom správca dane (daňový úrad) môže vykonať daňovú exekúciu nasledovne:

- zrážkami zo mzdy a iných príjmov,

- prikázaním pohľadávky,

- predajom hnuteľných vecí,

- odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

- predajom cenných papierov,

- predajom nehnuteľností,

- predajom podniku alebo jeho častí,

- postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.

Dôležitým faktom zostáva skutočnosť, že podľa uvedenej normy platí aj to, že správca dane (daňový úrad) môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí (ak to nie je proti duchu zákona 511/1992 Zb.) u jedného daňového subjektu i niekoľkými spôsobmi súčasne.

Ing. Emil Burák, PhD.