Areál snov sa pre mnohých stal len snom

Hotel FIS na Štrbskom Plese postavený pre našich športovcov je prenajatý a viac využívaný turistami

Dlhé roky bol symbolom socialistického športu. Postavil sa predovšetkým na športové účely. V jeho útrobách sa mali a aj pripravovali športovci z celej bývalej Československej republiky. Už samotný jeho exteriér bol v tom období odvážny a postmoderný. Reč je o hoteli FIS na Štrbskom Plese (celý areál dostal názov Areál snov). Zrodil sa pri príležitosti svetového šampionátu v lyžovaní a slávnostné otvorenie prevádzky zažil v roku 1970. Odvtedy sa v ňom vystriedali tisíce svetových i domácich športovcov. Po roku 1989 a najmä vytvorení Slovenskej republiky sa niekdajšia pýcha nášho športu stala už len dominantnou stavbou našich veľhôr. Lenže s pribúdajúcimi rokmi hotel strácal nielen na lesku, ale predovšetkým na počte športovcov. Ich počet sa rapídne znížil aj po tom, čo ho Slovenské združenie telesnej kultúry v roku 1998 prenajalo súkromnej firme Solisko Štrbské Pleso, a. s.

„Prenajímateľ zrekonštruoval celý objekt a za to získal na 10 rokov bezplatný prenájom hotela, ale s tým, že musí vychádzať športovcom v ústrety, a to cenou i pri rezervácii miest,“ vysvetlil súčasný predseda SZTK Ján Holko. Od roku 1998 o tom, kto sa bude či nebude pripravovať v hoteli, rozhoduje v podstate nešportový subjekt.

„My radšej využívame naše zariadenia. Ceny nám nevyhovujú a v zime, keď by sme najviac potrebovali ich služby, je to obsadené,“ skonštatoval generálny manažér futbalového klubu z Púchova P. Holeščák. „Občas sa nám podarí dostať sa do hotela, ale príliš ho nevyužívame, pretože je to pre nás drahé a jeho objednanie musíme veľmi skoro nahlasovať,“ prezradila riaditeľka AŠK Inter E. Stránska. „My sme v tom hoteli boli asi pred dvoma či troma rokmi, aj to v lete, lebo v zime je to beznádejné. Aká-taká šanca sa tam dostať je v lete,“ potvrdil jej slová generálny manažér futbalistov Interu J. Barmoš. „Hotel FIS je pre nás drahý, preto ho nevyužívame,“ vyhlásil riaditeľ Slovenského zväzu cyklistiky W. Molnár. „My sme teraz boli s majstrami sveta na Štrbskom Plese. Až na jedného pretekára všetci ostatní bývali nie priamo v hoteli, ale v jeho priľahlých bungalovoch. Ja s kolegom Soosom som býval v hoteli Helios, lebo nebolo viac miest, ale ani peňazí na sústredenie,“ vysvetlil reprezentačný tréner rýchlostných kanoistov P. Blaho. „My chodíme do FIS-u, ale v lete,“ povedal viceprezident hokejistov Slovana M. Krajčí.

„Naši športovci majú iné ceny ako bežný návštevník. Dokonca špeciálne ceny majú aj českí športovci či iní zahraniční športovci. Samozrejme, že poskytujeme služby športovcom. Aj teraz nám odišla výprava ukrajinských futbalistov, ktorí tu trénovali 2 týždne. Boli tu aj naši kanoisti a ďalší majú prísť. Nedávno odišli aj českí atléti, ktorí vo veľkom využívajú naše služby, ako aj iní českí športovci. Vo februári čakáme Martinu Moravcovú. Po sezóne sa ku nám chystajú hokejisti z Košíc. Neviem presne koľko slovenských športovcov bolo v roku 2002 v našom hoteli, ale chodia. Je pravdou, že občas máme plno, a keďže sme v prenájme a máme vysoké režijné náklady, musíme brať aj iných klientov, ako sú športovci. Slovenskí športovci doteraz platili za deň a plnú penziu na osobu 860 korún, teraz po zvýšení DPH je to 940 Sk. Ceny sú konzultované so SZTK. Zahraniční športovci platia okolo 1400 korún. Inak bežný návštevník platí za noc s raňajkami na osobu 1650 korún v plnej zimnej sezóne, zahraničný hosť 2550 korún. Snažíme sa športovcom vychádzať v ústrety. Keď máme voľno, vždy ich prijmeme. Každý nás musí chápať, že uprednostníme iných klientov. Máme v prevádzke bazén, ktorý musí mať 27 stupňov, teplo tam musí byť okolo 30 stupňov a v tejto nadmorskej výške je to finančne náročné. Okrem toho je tu fitnescentrum, sauna, rehabilitácia, no tú športovci nemajú zadarmo, ostatné služby áno,“ vysvetlil stanovisko výkonný riaditeľ hotela FIS P. Žiška.

„Zatiaľ sa nám nik zo zväzov či z klubov nesťažoval, že hotel FIS je pre nich drahý či nedostupný. Ak by tak bol niekto urobil, určite to riešime. Naším záujmom je, aby hotel využívali najmä športovci. SZTK sa v súčasnosti na jeho prevádzke podieľa len drobnými investíciami, ktoré nepresahujú miliónovú sumu. Napríklad teraz je revízia v hoteli a my zaplatíme 20-tisíc a hotel 30-tisíc,“ dodal J. Holko.

Ťažko jednoznačne povedať, či pri súčasných cenových reláciách v oblasti služieb alebo pri prevádzkových nákladoch takých objektov, akými sú hotely, je suma určená pre športovcov vo FIS-e na Štrbskom Plese prijateľná. Športovci nemajú peniaze. Hotel bol ich jedným z majetkov, ktoré dostali do vienka pri budovaní novej histórie. Niekto rozhodol ho prenajať, namiesto toho, aby sa vypočítalo, či nie je efektívnejšie pri racionálnom využívaní tohto zariadenia si ho ponechať vo vlastnej réžii. Najmä ak už štát do jeho výstavby a údržby za vyše 30 rokov investoval stámilióny korún. Dnes SZTK bojuje s množstvom dlhov, jeho činnosť dotuje štát. Hotel FIS, tak ako množstvo iných športových zariadení, mohol tomuto združeniu zarábať peniaze, ktoré by výrazne (za predpokladu správneho riadenia) napomohli rozvoju nášho športu. Lenže v roku 1998 mal niekto iný názor a ten si aj presadil.

Stela Geregayová