Len tak nezložia rakety

Veľa dobrých myšlienok i financií prepadne

Novoročný vinš si funkcionári stolnotenisových klubov slovenskej extraligy a funkcionári zväzu naplánovali na polovicu prvého mesiaca roku 2003. Jemný časový posun na význame podujatiu neubral a stretnutie si pochvaľovali skúsení harcovníci spoza stolnotenisových stolov aj preto, že sa v kedysi rozhádanej (minimálne na seba sa mračiacej) pingpongovej rodine radikálne zmenila atmosféra. „Medzi klubmi vládnešportová rivalita,

no ináč sa všetko odohráva v priateľskej pohode a spolupráci. A to tu kedysi nebolo,“ konštatoval Marián Šereda z Mostexu Rača, prezident druhého klubu v aktuálnej tabuľke extraligy mužov. Nebagatelizoval, ale ani neprimerane nezdôrazňoval, súčasný vplyv ekonomickej situácie na existenciu klubov. „Dosiahnuť pokrok nie je niekedy vecou peňazí, ale ochoty podrobiť sa tvrdej práci,“ ponúkol ďalší zo svojich náhľadov na život športového klubu a pridal, že nie každý musí za každú cenu robiť stolný tenis v celej škále kategórií. Týmto akoby nahral na smeč Štefanovi Kobesovi, manažérovi ŠKST Bratislava, pôsobiaceho v obci Lozorno. Klub, ktorý bol od roku 1993 až do roku 2000 majstrom Slovenska,

našiel na Záhorí

vhodnejšie podmienky na tréningy i súťažné zápasy než v hlavnom meste. „Nemáme ambície robiť s mládežou, chceme byť dobrým profesionálnym tímom, v ktorom sa uplatnia kvalitní hráči aj z iných klubov,“ konštatoval celkom verejne manažér ŠKST.

Aktuálnym lídrom na domácej scéne je záhorácky klub Mareka Malacky. Manažér Vladimír Guba: „Väčšinu finančných prostriedkov získavame mimo mesta, sedemnásťtisícové Malacky nemajú takú silu, aby firmy v ňom existujúce uživili špičkový stolnotenisový klub. V našej vlastnej špecializovanej hale je rozsvietené od deviatej hodiny rannej do pol ôsmej večer - striedajú sa tam prípravky, školské športové strediská,

členovia centra talentovanej mládeže až po dospelých. Starostlivosť o mládež sa Malačanom vypláca, v slovenskom rebríčku majú prvých troch dorastencov, v kategórii kadetov i kadetiek po šesť zástupcov v prvých desiatkach, majú teda z čoho čerpať a možno aj ponúkať iným klubom. Ako hlboko musia načrieť do klubovej kasy? Boli časy, keď sa rozpočet klubu pohyboval okolo dvoch miliónov ročne, dnes musia vyžiť s jedným miliónom napriek tomu,

réžia haly rastie.

Mesto dáva šesťdesiattisíc ročne, oporami sú Nafta Gbely a ďalšie firmy, zväz čiastočne hradí náklady (80- až 100-tisíc korún) na centrum talentovanej mládeže.“ Má za takýchto náročných ekonomických podmienok šport šancu prežiť?, pýtame sa a odpoveď sa veľmi podobá tomu, čo už naznačil Račan M. Šereda. „Veľmi záleží na funkcionároch. Isteže, sú chvíle, keď si už hovoríme, že skončíme, no potom sa opäť, aj pričinením malého či nečakaného úspechu, nálady otočia v prospech pingpongu. Je, a bude to veľmi ťažké, len tak ľahko však rakety nezložíme.“

Tak ako ovládajú tabuľku mužov Malačania s Račanmi, aj ženská extraligová súťaž má dvojzáprah ťahúňov a pritom z jedného mesta. ŠKST Topoľčany patril aj v minulosti k najstabilnejším klubom ešte federálneho štátu a nič sa na tom nezmenilo ani v ére samostatnosti. Michal Vozár, predseda ŠKST Topoľčany

neskrýval hrdosť,

že sa im pred dvoma rokmi podarilo v spolupráci s miestnym pivovarom dať základy vzniku druhého klubu s názvom Topvar. „Vychovali sme si dosť dobrých hráčok a liga nám dáva za pravdu. Navyše je dobré, ak popredný klub nesie meno firmy, ktorá mu vo veľkej miere pomáha.“ V staršej hale má ŠKST prenajímajú priestory a zisk z toho asi na päťdesiatsedem percent napĺňa rozpočet klubov. ,,Je to však všetko veľmi natesno, musíme zohnať tri milióny pre obidva kluby. Preto by sme chceli prejsť pod mesto, napríklad len úhrada nákladov na vykurovanie, svetlo a vodu je dosť vysoká, a predpokladáme

nárast o 40 percent.

Bez mesta to nezvládneme,“ zhodnotil situáciu M. Vozár. Šport v malom podľa tohto skúseného funkcionára prežije, pretože bude v záujme rodičov, na ich bedrách je veľká ťarcha športovej výchovy mladej generácie. Netají však názor, že svoj podiel by mal vziať na seba aj štát prostredníctvom telovýchovných inštitúcií. „Mali by mať však jednotné a možno iba jedno zastúpenie. Roztrieštenosť je iba sitom, kadiaľ prepadne mnoho dobre mienených myšlienok i financií,“ naznačil širší rozmer problému predseda topoľčianského klubu.

Martin Sládek