VLAŇAJŠIE TEMPO RASTU

Cieľom včerajšieho seminára Základné ekonomické proporcie vývoja ekonomiky Slovenska v roku 2003 z pohľadu podnikov bolo informovať podnikovú a decíznu sféru o predpokladanom makroekonomickom vývoji v tomto roku, ktorý má byť východiskovým bodom pri prijímanie rozhodnutí. Jeho účastníci diskutovali aj o očakávaniach z hľadiska dosahov ekonomických opatrení vlády na subjekty hospodárskej sféry. Na seminári o vývoji slovenskej ekonomiky v roku 2003 sa včera analytici zhodli v prognóze, že rast nedosiahne také tempo ako vlani. V pozadí spomalenia by mala byť nižšia dynamika domáceho dopytu. V cenovej oblasti odborníci v tomto roku počítajú s oveľa vyššou mierou inflácie ako v roku 2002. Opäť to však nebude dôsledok dopytových tlakov, ale predovšetkým administratívnych opatrení. Priemerná výška inflácie sa podľa posledných odhadov pohybuje v rozpätí od 5 do 9 %. Je reálne predpokladať, že s takýmto percentom rok 2003 aj skončí „svoju púť“. Hospodárska politika sa spolieha viac-menej na vývoj externého prostredia. Odborníci si uvedomujú takto číhajúce nebezpečenstvo, pretože uplynulý vývoj v Spojených štátoch, Nemecku či vo Francúzsku nesplnil očakávania. Vlaňajší rok odchádzal do dôchodku s nepresvedčivými indikátormi rastu. Na druhej strane odborníci súhlasia s názorom, že ozdravenie nášho hospodárstva môže zachrániť niekoľko veľkých podnikov, ktoré v uplynulom období veľa investovali do zvýšenia výrobných kapacít. Odniesla si to zahranično-obchodná bilancia, ovocie by to malo začať prinášať v citeľnejšom exporte našich firiem už v tomto roku. Najčerstvejším potvrdením týchto slov sú zámery francúzskej automobilky v Trnave: do roku 2006 bude prevládať dovoz technologických celkov do novej automobilky, aby táto mohla expandovať strednými autami na svetových trhoch. Sto miliárd k dobru by si mala pripísať zásluhou napĺňania takéhoto scenára v praxi ekonomika Slovenska už po prvom roku. Súčasne s rastom

exportnej výkonnosti

by mali reštriktívne opatrenia brzdiť dovoz spotrebného tovaru. Odborníci takto odhadujú obchodný deficit SR za rok 2003 tesne pod hodnotou 80 mld. Sk, čo by bol v porovnaní so smutne slávnym rekordom z roku 2001 (104 mld. Sk) evidentný posun vpred. Na jednej strane naše firmy s väčšou orientáciou na domáci trh budú mať menší priestor na rast odbytu ako v roku 2002. Na druhej strane včera na seminári v Bratislave odborníci naznačili, že zlepšenie v podmienkach možno očakávať od polovice roka 2003. Dobrou správou môže byť aj pokles úrokových sadzieb, ktorý zlacní úvery, ba môže aj zvýšiť dostupnosť peňazí pre malé a stredné podnikateľské subjekty. Ak si slovenská koruna udrží aspoň terajšiu (relatívnu) silu, môže napomôcť lepšie znášať a znížiť náklady na vstupy. Aj v tomto prípade má palica dva konce: ten druhý môže

udrieť pod pás

menšie firmy s vysokým čistým exportom. Spoliehať sa na vonkajšie faktory ekonomického rastu môže priviesť Slovensko k výraznému zaostávaniu v oblasti vlastného inovatívneho vývoja. Kľúčovým problém sa z dlhodobého hľadiska ukazuje naša podpora rozvoju tvorivých síl a mozgového potenciálu. Naša pracovná sila už teraz nie je najlacnejšia a približovaním sa k podmienkam EÚ bude už len drahšia, ak chceme reálne hovoriť aj o jej vysokej kvalifikovanosti a odbornosti, musíme investovať do vzdelania. Podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka sa krajina, ktorá nie je schopná rozvíjať poznatkovú ekonomiku, stane len montážnou dielňou pre cudzie subjekty. Na seminári vyzval šéf SOPK na dôslednejšie využívanie vnútorných zdrojov, najmä ľudského potenciálu. V tejto súvislosti upozornil na podľa neho mimoriadne slabú inovačnú politiku. Zdôraznil nevyhnutnosť v záujme budúceho vývoja odstrániť nerovnováhu vplyvov vonkajších a vnútorných zdrojov rastu. Pritom upozornil, že aj súčasný štátny rozpočet viaže všetky predpokladané

rastové faktory

na vonkajší dopyt. V tomto smere však podľa neho môžu Slovensko „nepríjemne prekvapiť“ korekcie v rozhodujúcich západoeurópskych ekonomikách, prijaté vzhľadom na recesiu a zníženie ich domáceho dopytu. Krajina má podľa neho ešte stále dostatok síl na to, aby svojou vnútornou dynamikou uvedené riziká prekonala. Aj na SR sa podľa šéfa SOPK vzťahuje nedávne varovanie Európskej komisie, ktorá vyzvala členské štáty na silnejšiu vládnu podporu vzdelávania, vedy a výskumu. Slovensko, ktoré sa hrdí kvalitou a vzdelanosťou pracovnej sily, môže podľa P. Mihóka o túto výhodu prísť, ak rýchlo neurobí kroky na zlepšenie situácie. Popri tom poukázal aj na neodňateľnú zodpovednosť decíznej sféry na rozvoj technickej a právnej infraštruktúry štátu. P. Mihók v príhovore okrem iného konštatoval, že ekonomika nie je len vecou

čísel o raste,

exporte či nezamestnanosti, ako sa často prezentuje. V skutočnosti predstavuje materiálny základ, ktorý vypovedá o stave spoločnosti, kvalite života a perspektívach. Len takto chápanú ekonomiku s jej prioritami možno podľa neho priblížiť ľuďom. Potom aj hospodárski predstavitelia dokážu adekvátnejšie stanovovať smerovanie tejto sféry.

Tibor Bucha